Simone Elkeles - Leaving Paradise

Opil sa, sadol za volant, zrazil ju. Zničil jej život, no keď sa vráti z väzenia, obaja zistia, že aj keby mali, nedokážu si držať jeden od druhého odstup. Otázka znie, či v sebe nájdu silu bojovať voči vlastným démonom, zistiť pravdu o svojej minulosti a vyhnúť sa úderom, ktoré prichádzajú zo všetkých strán. Život nie je vždy len prechádzka ružovou záhradou. 

Obálka? Obyčajná. Názov? Zaujímavý. Anotácia? Ja som z toho dostala pocit menom mala-by-som-tomu-dať-šancu. Ak ma niečo presvedčilo, boli to práve tie pozitívne hodnotenia na Goodreads.

Do tejto knižky som sa pustila pred niekoľkými mesiacmi, keď som si z nej prečítala zopár stránok, no nevenovala som jej žiadnu veľkú pozornosť. Chyba. Svoj omyl som si uvedomila, akonáhle som sa asi tak pred týždňom ocitla v polovici knihy a akosi som nechápala jednu maličkosť: ako, dočerta, som sa sem dostala? A na konci dňa som to už mala prečítané. Od tejto knižky sa proste nedá odtrhnúť. Človek číta, číta, číta, občas ho pochytia pocity typu čo-to-malo-dopekla-znamenať, no stále neprestáva, pretože je zvedavý, čo bude ďalej.

Leaving Paradise ma ohúrila hlavne postavami. Je tu hlavná hrdinka, ktorú môžete mať radi, sledovať, ako sa z bojazlivého dievčatka ku koncu príbehu stáva silná mladá žena. Máme tu aj chlapca, ktorého môžeme zbožňovať,  typický prototyp chalanov z kníh: zo začiatku fešáčisko s odpornou priateľkou (ku ktorej sa ešte dostanem), no časom sa vyvíja a zamiluje sa do obyčajného dievčaťa, ktoré zrazil (*zakašle* tí, ktorí to už čítali zrejme vedia, čo malo to zakašľanie znamenať). Ďalej tu je spomínaná priateľka, ktorú by ste najradšej objali lanom okolo krku, nájde sa tu aj niekoľko odporných kamošov a stará pani, ktorú jednoducho nemôžete nemilovať (nemôžete!). A najzaujímavejšie je sledovať vývin všetkých týchto postáv. Ako bojujú sami so sebou, ako sa vyrovnávajú s minulosťou a ako sa bránia súčastnosti.


Je to zrejme akási moja úchylka, no zbožňujem knihy, v ktorých majú hlavní hrdinovia strastiplný osud. Ospravedlňujem sa, no na druhej strane dodávam: pozor, pozor, ak ste ako ja, táto kniha je akurát pre vás.

Ďalej by som upozornila, že koniec je absolútny dorazák. Áno, čítala som, že sa to končí zle, no aj tak, prekvapiť človeka to dokáže. Je zvláštne, že kvôli niečomu podobnému sa dokážem naštvať tak, že potom počas polhodinky v samej zlosti poupratujem celý dom. Čo inokedy rozhodne nerobím.  Celá kniha je vlastne ako jedna horská dráha: raz dolu, raz hore. Keď sú všetci šťastní, dajte krk na to, že v nasledujúcej kapitole sa stane čosi hrozného. Proste dorazák.

Čo sa mi páči je ešte to, že sa mi počas čítania zdalo, že príbeh žije. Doslova žije. Nie je to obyčajná love story, ktorú si vypožičiate v knižnici, pretože nemôžete nájsť nič lepšieho. Nekvapká na vás tá sladkosť, tá uch-ja-ťa-tak-milujem-
budeme-happy-forever. Táto knižka je ako skutočný život. Život, čo vám hádže polená pod nohy, čo vás občas prekvapí a dopraje zopár úžasných chvíľ, no v celku život, ktorý máte právo nenávidieť, pretože nie je vôbec fér. Počas celkom dlhej doby budete čítať knižku v omyle. Nič nie je tak ako sa zdá a pod povrchom sa často skrývajú veci a motívy, ktoré by človek veru nečakal.

Ak som to ešte nespomínala, Leaving Paradise je skvelá, skvelá, skvelá kniha. Všetkým: postavami, dejom, zvratmi, prekvapeniami. Reálnosťou. Podľa mňa sa oplatí dať jej aspoň jednu šancu, ak sa vám nebude páčiť, tak nech, holt nie sme všetci rovnakí.

Štedrosť knižnice #4

Toto meme pochádza z tvorby Mati Wolf zo Sveta kníhSkrátka v tomto meme ukážete, čo za knižné kúsky ste ulovili z knižnice =)
Na Zápisník jednej lásky som sa nesmierne tešila, pretože to je moja tretia kniha od Sparksa (ktorého mám celkom rada), ale trochu ma to sklamalo. Bola akosi...príliš jednoduchá
Ešte niekedy dávno-pradávno som súťažila (a nevyhrala) o knižku Chlapec v kufri, takže ma potešilo, že som ju našla v knižnici. Nie je to práve žáner, ktorý bežne čítavam, no chcem tomu dať šancu. 
Jeden deň mám v hľadáčiku už veeeeľmi dávno, knihu aj film a tentoraz bola knižka voľná, tak sa mi ju podarilo uchmatnúť. :D 
Nebo, peklo, raj si chcem prečítať, pretože ma zaujala anotácia, aj keď sa trochu bojím, že to nebude nič svetového. Uvidíme. 
Denník poďobaného upíra práve čítam a zatiaľ sa mi veľmi páči, pretože je to niečo (aspoň pre mňa) nové, niečo zaujímavé.
  V zajatí snov - Zatmenie si pôvodne vybrala v knižnici Lia, no keďže našla všetky diely Pána prsteňov, stratila o túto knižku záujem. :D (Nie, nestratila záujem, len sa mi to nezmestilo do limitu :D a vypožičala som si od Tolkiena aj Nedokončené príbehy a ešte som mala z minulého úlovku Silu šestky a Erebos ~Lia)

Večeře s vampýrem

Názov: Dinner With a Vampire
Autor: Abigail Gibbs
Žáner: upíri, paranormal, romance, YA
Séria: The Dark Heroine
Diel v sérii: 1.
Vyjde v preklade: 
Slovensko: Večera s upírom
Česko: Večeře s vampýrem
Anotácia:
Vzrušující paranormální román zasazený v Londýně a zalidněný nezapomenutelnými postavami, mezi nimiž se rozvíjí navzdory okolnostem něco jako láska...
Když Violet Leeová cestou z večírku narazí na okouzlujícího a přitom děsivého vampýra Kaspara Varna, začne tak pro ni nebezpečná dobrodružná cesta, jakou si nedokázala představit ani v nejdivočejších snech. Vzájemná přitažlivost mezi Kasparem a Violet se nedá popřít a zdá se, že nedokážou odolat své touze – ale za jakou cenu?
***
K upírskym príbehom sa zvyčajne staviam dosť skepticky a nie každý príbeh s tou tematikou ma vie zaujať. Ale tejto knihe sa to podarilo. Pozrite si najprv trailer:
No dobre, trailer nestojí za veľa, ale tá hudba sa mi páči :D 

Abigail Gibbs svoju prvotinu začala písať ako 15ročná a uverejňovala ju na stránke Wattpad, ktorý sa stal odrazovým mostíkom viacerým autorom. A keďže na Wattpade to malo veľký úspech, netrvalo dlho a o príbeh sa začalo zaujímať aj vydavateľstvo.

Bolo vidieť, že sa autorka ešte celkom nevypísala, ale zaujímavé je, že ma to chytilo od prvej kapitoly, i keď na bytosti tohto druhu veľmi nie som. Ale táto kniha vlastne nie je celkom o upíroch. Celý príbeh je zasadený do oveľa väčšieho, komplikovanejšieho sveta, kde neexistujú len upíri a ľudia. Abigail podľa mňa vytvorila naozaj dobrý, pútavý svet. Dúfam, že v ďalších dieloch z toho nápadu vyťaží čo najviac.

Autorka upírov zobrazila naozaj realisticky - boli presne takí, ako sa o nich hovorí. Hlavne to, že sú krutí, žiadostiví atď. A samozrejme nemohlo chýbať to, že sú aj nechutne bohatí. 

Čo by ste povedali na to, keby ste sa s hrdinkou rovno v prvej kapitole stali svedkami masakry a hneď na to by ju uniesli vinníci? Tomu vravím vhupnutie do príbehu. Jej únoscovia sa vôbec nesnažili byť milí. A nie vždy mala presne toľko litrov krvi v žilách večer, ako mala ráno. 
Keďže Violet nemohli len tak nechať ísť, mala na výber buď zomrieť, alebo sa nechať premeniť - iná možnosť nebola. Až kým sa nedozvedeli, že jej otcom je minister, ktorý už pri najmenšom porušení dohody medzi upírmi a ľuďmi - áno, on o upíroch vedel, len to pred svojou rodinou tajil - by mohol rozpútať vojnu a zaútočiť na nich. Takže naši milí upíri nemohli robiť nič iné, len čakať, kým nepríde nejaká lepšia alternatíva - tá, za ktorú by boli najradšej bolo samozrejme to, že by sa Violet stala jednou z nich dobrovoľne. Lenže ona nechce. A tomu faktu nepomáhal ani dedič kráľovského trónu, hlavný bad boy tejto knihy, Kaspar, ktorý si z Violet ešte aj príležitostne upíjal, čím úspešne maril úsilie ostatných.

Ale Kaspar je kapitola sama osebe. Je druhým hlavným hrdinom, aj keď asi 3/4 knihy zaberá Violetin pohľad, sem tam sa našla aj kapitola z toho jeho. A nejakým čudným spôsobom som si Kaspara zamilovala. A nebola som jediná. Violet mu pomaly, ale isto, krôčik po krôčiku tiež začínala podliehať. Kvôli čomu mali neskôr obaja problémy - a dosť veľké(myslím obrovské).

Kasparovitost rovná se schopnost probouzet v ostatních posvátnou bázeň nad vlastní úžasností, a to tak silně, že si z toho všichni kecnou na zadek.“

No a je tu aj tá vec s temnými hrdinkami. Len sa mi nesnažte povedať, že už podľa názvu neviete, kto to má byť. Neviem, ak to malo byť veľké boom, že kto by asi mohol byť tou temnou hrdinkou(no Kaspar asi nie), ten, kto ten názov vymyslel to pekne sfúkol. Pretože originálny názov znel Dinner with a Vampire. Did I Mention I’m Vegetarian.(Dobre, to prvé by úplne stačilo, ale dievča chcelo byť originálne, tak jej to musíme nechať). A tým gigantickým nadpisom The Dark Heroine/Temná hrdinka nám pokazil "prekvapenie". Iste, o čom by inak bol príbeh, ale aj tak nám tým nemusia priam vypichovať oči. O temných hrdinkách vám ale viac povedať nemôžem, lebo by to bol spoiler a kto sa to chce dozvedieť, nech si knihu radšej prečíta :D

Večeře s vampýrem obsahovala kopu zvratov a cliffhangerov na koncoch kapitol, čo ma nútilo knihu čítať skoro non-stop a pustila som ju z rúk len keď som už vážne zaspávala - a to nebolo preto, žeby som sa pri príbehu nudila. Dôvodom boli asi neskoré(či radšej skoré ranné) hodiny a vážne, nie som upírka, aby som fungovala bez spánku =D Ale TH som mala prečítanú i napriek jej dĺžke už za deň - začala som popoludní a to nasledujúce som to už aj dočítala.

Nebudem vám príbeh nasilu vnucovať, ak sa na to necítite alebo ak upírov nemáte veľmi v láske. Odporúčala by som ho hlavne tým, ktorí tie upírske knihy majú celkom radi. Ale aj mňa - ktorá ich veľmi v obľube nemám - to chytilo a ako som už písala, skoro som sa nevedela od toho odtrhnúť. A Kaspara si jednoducho zamilujete xD
Ale bolo vidieť, že sa autorka musí ešte trošku vypísať(ako to bolo vidieť pri nezrovnalostiach ako napríklad, keď v jednej chvíli mala kabát, v ďalšej vyhrnutý sveter a v nasledujúcej ako čarovným prútikom zase mala na sebe kabát - dokonca so skoro-všetkými zapnutými gombíkmi) a preto dostáva hodnotenie 4* a netrpezlivo očakávam, kedy vyjde druhá časť Temných hrdiniek, Autumn Rose/Podzimní růže(čo ma aj trochu mrzí, lebo hlavnými hrdinami už nebudú Violet s Kasparom. Ale Abigail vyzradila, že ich príbeh ešte nie je u konca, takže sa s nimi nelúčime navždy).

Štedrosť knižnice #3

Toto meme pochádza z tvorby Mati Wolf zo Sveta kníhSkrátka v tomto meme ukážete, čo za knižné kúsky ste ulovili z knižnice =)
V zajatí snov - Precitnutie som z poličky vybrala len tak. Aj keby sa mi nepáčila, je to krátke, takže nemalo by to byť dlhé mučenie ;) Šťastlivca si chcem prečítať hlavne kvôli Minnie, ktorej sa to veľmi páčilo a aj by už bolo načase si od Sparksa niečo prečítať :D
Aj keď ešte stále čítam Som číslo štyri(čoskoro budem v polke), keď som videla na stránke knižnice, že je Sila šestky(čiže nasledujúca časť SČ4) dostupná, musela som to vybrať, lebo sa mi príbeh zapáčil a chcem mať po ruke dvojku, keď dočítam Štvorku ;) A Erebos som si vybrala len tak =D

Pětistovka je jen číslo

Tento projekt usporiadala laurdes a cieľom je prečítať toto leto aspoň jednu knihu, čo má 500+ strán. A asi si týmto idem podpísať rozsudok svojej smrti, ale práve teraz mi to je šumafuk(nadávať budem až neskôr, keď budem šrotovať knihy, ktoré som si vybrala).

Keď som sa prehrabávala svojimi neprečítanými knihami, boli to hlavne 400+, ALE zopár päťstoviek sa našlo :D
Takže, číslo kníh, ktoré by som si tieto prázdniny chcela prečítať je:
Knihy sú nasledovné:
The Immortal Rules od Julie Kagawy - 504 strán
Strach múdreho muža od Patricka Rothfussa - 837 strán(toto je vysoko nad rámec 500 :D)
City of Lost Souls od Cassandry Clare - 535 strán (toto je samovraždená misia už aj bez počtu strán)
Nevermore od Kelly Creagh - 543 strán

Mohla som si dať 4x500, ale či to zvládnem? No, uvidíme :D
A samozrejme, určite sa zapojte aj vy!!! Buď už s jednou knihou alebo viacerými =)