Názov: Wild Cards
Autor: Simone Elkeles
Žáner: YA, contemporary, insta-love
Vyjde v preklade: nechystá sa(dúfam)
Anotácia:
Potom, čo bol vyhodený z internátnej školy, nemá Derek
Fitzpatrick inú možnosť ako žiť so svojou nevlastnou matkou, zatiaľ čo je jeho otec nasadený v armáde. Veci rýchlo prejdú od desiatich k piatim, keď zistí, že
ich matka plánuje presťahovať späť do svojho rodného domova v Illinois. Derek
ráta dni, kým sa môže osamostatniť, a posledná vec, ktorú potrebuje, je, aby sa
zaplietol do rodinnej drámy niekoho iného.
Ashtyn Parker vie naisto jednu vec - ľudia, na ktorých
vám záleží, vás opúšťajú bez toho, aby sa obzreli. Futbalové štipendium by jej
konečne malo dať šancu odísť. Preto dáva všetko do výhry štátneho
šampionátu, až kým ju jej priateľ a quarterbacková hviezda nezradí a nepridá sa ku konkurenčnému tímu. Ashtyn potrebuje nový plán, ale to vyžaduje dôverovať Derekovi - niekomu, koho sotva pozná,
niekomu, kto sa narodil, aby porušoval pravidlá. Je ochotná dať svoje srdce na
dlaň, aby sa pokúsila všetko vyhrať?
***
Simone Elkeles sa po prečítaní Perfect Chemistry stala mojou obľúbenou autorkou. Potom som zhltla ďalšie dva diely tejto série, Rules of Attraction(môj obľúbený diel) a Chain Reaction(ten ma už až tak nebavil, lebo to už bolo otrepané) a potom som si zamilovala jej dvojdielnu sériu Paradise. Bolo jasné, že si jej pripravovanú knihu s názvom Wild Cards nemôžem nechať ujsť. Pred vydaním sa na YouTube objavili aj 4 cca. 10 minútové diely akoby reality show o postavách, ktorých dej sa odohrával tesne pred udalosťami v knižke a to boli akoby trailery na ňu. Mala som veľké očakávania. Po prečítaní som však ostala sklamaná.
Príbeh a hlavné postavy?
Niekto vo svojej recenzii zmienil, že Derek oznámi nám, čitateľom, že je medzi ním a Ashtyn napätie už na 27. strane, aj keď by tam napätie nevedel vystopovať ani Sherlock. Nedalo mi a musela som vám to sem dať. Tuto:
Väčšia chémia je medzi mnou a komárom, ktorý mi chce vysať krv preto, aby prežil. Lebo to má oproti tejto knihe aspoň nejaký význam. Oddelene boli postavy celkom znesiteľné, no ploché, ale spolu? Ech. Bola som z ich frustrujúceho vzťahu akurát tak zmätená. Stále jeden druhého nenávideli, hoci si po pár sekundách pomysleli, ako ich ten druhý priťahuje a nevedia naňho prestať myslieť. A ten koniec bol navyše príliš urýchlený(niežeby som nebola rada, že je koniec) a neznesiteľne uslintaný.
Dlho som rozmýšľala, či mám na túto knihu napísať recenziu - dlho ako, že som knihu čítala ešte vo februári. Ale nakoniec som sa rozhodla, že áno, aj keď netuším, čo by som vám o nej mohla porozprávať, lebo je to kopa klišé. Neviem, čo bolo horšie, toto alebo Wait for You. No aspoň u Armentroutky to nie je nič nezvyčajné. Nezmohla som sa ani na gif recenziu a teraz je už neskoro, lebo som už väčšinu vecí, chvalabohu, zabudla. Ale aj tak bude táto recenzia trošku odlišná.
Môj vzťah k autorke?
Simone Elkeles sa po prečítaní Perfect Chemistry stala mojou obľúbenou autorkou. Potom som zhltla ďalšie dva diely tejto série, Rules of Attraction(môj obľúbený diel) a Chain Reaction(ten ma už až tak nebavil, lebo to už bolo otrepané) a potom som si zamilovala jej dvojdielnu sériu Paradise. Bolo jasné, že si jej pripravovanú knihu s názvom Wild Cards nemôžem nechať ujsť. Pred vydaním sa na YouTube objavili aj 4 cca. 10 minútové diely akoby reality show o postavách, ktorých dej sa odohrával tesne pred udalosťami v knižke a to boli akoby trailery na ňu. Mala som veľké očakávania. Po prečítaní som však ostala sklamaná.
Ak máte Simone a jej série Perfect Chemistry a Paradise radi, a chceli by ste zostať v tej domnienke, že autorka proste nemôže napísať zlú knihu, tejto sa oblúkom vyhýbajte. Pretože je to ukážkový príklad, ako nepísať.
Námet?
Nápad mal potenciál, ale čo z toho vzniklo, ma len otravovalo. Je jedna vec, ak vie niekto napísať klišé príbeh tak, aby vám to bolo absolútne jedno(Abbi Glines), ale ak to nakoniec dopadne ako trápna paródia, je vec druhá. Možno mala autorka len zlé obdobie, keď sa nič nedarí a možno bude jej ďalšia kniha zase skvelá. Ak budem predstierať, že to napísala ako svoj debut nejaká iná autorka iba s rovnakým menom, bolo by to v pohode. Povedala by som, že nie je vypísaná a časom sa zlepší. Ale tu to bolo, akoby sa Simone vyvíjala naspäť(ak sa to dá takto povedať). Bolo tu na môj vkus príliš veľa otrepaných fráz.
Príbeh a hlavné postavy?
Nebudem vám tu rozprávať o deji, ani po mesiacoch na to nemám silu a som rada, že som už veľa vecí zabudla. Ale poviem vám jedno, pozrite sa na obálku. Čo tam vidíte? Teraz myslím tú spodnú časť. Podľa anotácie by ste si mysleli, že aj napriek romanci sa budeme dosť venovať aj futbalu. Omyl. Žiadny zápas tam nebol, len niekoľko tréningov a koniec. Pretože je leto a prázdniny a vtedy je predsa každý na dovolenke. A ževraj je Derek badboy. Hahahaha. Vtipné, vážne. Naozaj dobrý vtip. Ale niečo mi asi ušlo. Tu sa len tvrdí, že je Derek badboy(on si to o sebe myslí) a že je Ashtyn super-úžasná vo futbale, ale nemáme žiadny dôkaz.
Niekto vo svojej recenzii zmienil, že Derek oznámi nám, čitateľom, že je medzi ním a Ashtyn napätie už na 27. strane, aj keď by tam napätie nevedel vystopovať ani Sherlock. Nedalo mi a musela som vám to sem dať. Tuto:
“Tell me, then. What does it take to get your attention?” I ask, amused.
“Wouldn’t you like to know.”
Yeah. And I have a feeling I’m gonna find out real soon. I can tell Ashtyn is a girl who plays by her own rules and refuses to acknowledge that there’s some kind of electricity flying between us. The more she protests, the more I know I’ve gotten under her skin. I’m about to say some cocky comment until Falkor groans, then stretches out and starts lapping away at his balls. “Your dog has issues.”
“We all have issues.” She stares me straight in the eye. “But don’t try to figure me out or get into my business.”
“Ashtyn, the last thing I’m gonna do while I’m here is get into your precious business. Or your issues, whatever they are.”
NA 27. STRANE!
A namiesto toho, aby sa autorka venovala problémom, ktoré má Ashtyn kvôli tomu, že je kapitánka mužstva, sa na to vyprdla a venovala sa tomu len raz za čas. Celé bolo len o tom, ako dať Dereka a Ashtyn dokopy.
Romantika?
Väčšia chémia je medzi mnou a komárom, ktorý mi chce vysať krv preto, aby prežil. Lebo to má oproti tejto knihe aspoň nejaký význam. Oddelene boli postavy celkom znesiteľné, no ploché, ale spolu? Ech. Bola som z ich frustrujúceho vzťahu akurát tak zmätená. Stále jeden druhého nenávideli, hoci si po pár sekundách pomysleli, ako ich ten druhý priťahuje a nevedia naňho prestať myslieť. A ten koniec bol navyše príliš urýchlený(niežeby som nebola rada, že je koniec) a neznesiteľne uslintaný.
A čo vedľajšie postavy?
V tých videách, o ktorých som sa vám vyššie zmieňovala, sme mali možnosť vidieť vedľajšie postavy a ako sa správajú. Ashtynin frajer Landon bol taký stupídny aj v knihe. No zapáčili sa mi Ashtynini spoluhráči, na ktorých som sa tešila v knihe, pretože vyzerali ako fajn kamoši a nechovali sa k Ashtyn ako dementi. Okrem pár scén s nimi tam ale nebolo nič zaujímavé. Nič. Nada. Autorka sa scénami s nimi akoby vyhýbala. Veď sa tam venovalo viac psovi, než im!
Ale u Simone je vždy isté jedno: časom sa tu objaví nejaká staršia pani, ktorá hlavným postavám pomáha ako nejaká dobrá víla. Zatiaľ to tak bolo v každej knihe, ktorú som od nej čítala, a tu to nebolo inak.
Verdikt?
Od tohto príbehu som čakala oveľa, oveľa viac. Na začiatku to bolo celkom sľubné. Bolo tam aj zopár vtipných scén, na ktorých sa dá zasmiať, ale inak...ee. Slabé, slabé, slabé. Ak ste sa so Simoninými knihami ešte nestretli, vyššie zmienené série vám odporúčam. Len túto nie. No ak chcete, môžete, ja vám nebránim. Možno sa vám to nakoniec aj bude páčiť. Ale u mňa to nefungovalo. Rýchlo sem dám 2 a pol hviezdičky, než si to rozmyslím. Pri Wild Cards mi odumrelo príliš veľa nervových buniek.
.png)
