Wild Cards

Názov: Wild Cards

Autor: Simone Elkeles

Žáner: YA, contemporary, insta-love

Vyjde v preklade: nechystá sa(dúfam)

Anotácia:

Potom, čo bol vyhodený z internátnej školy, nemá Derek Fitzpatrick inú možnosť ako žiť so svojou nevlastnou matkou, zatiaľ čo je jeho otec nasadený v armáde. Veci rýchlo prejdú od desiatich k piatim, keď zistí, že ich matka plánuje presťahovať späť do svojho rodného domova v Illinois. Derek ráta dni, kým sa môže osamostatniť, a posledná vec, ktorú potrebuje, je, aby sa zaplietol do rodinnej drámy niekoho iného.

Ashtyn Parker vie naisto jednu vec - ľudia, na ktorých vám záleží, vás opúšťajú bez toho, aby sa obzreli. Futbalové štipendium by jej konečne malo dať šancu odísť. Preto dáva všetko do výhry štátneho šampionátu, až kým ju jej priateľ a quarterbacková hviezda nezradí a nepridá sa ku konkurenčnému tímu. Ashtyn potrebuje nový plán, ale to vyžaduje dôverovať Derekovi - niekomu, koho sotva pozná, niekomu, kto sa narodil, aby porušoval pravidlá. Je ochotná dať svoje srdce na dlaň, aby sa pokúsila všetko vyhrať?

***

Dlho som rozmýšľala, či mám na túto knihu napísať recenziu - dlho ako, že som knihu čítala ešte vo februári. Ale nakoniec som sa rozhodla, že áno, aj keď netuším, čo by som vám o nej mohla porozprávať, lebo je to kopa klišé. Neviem, čo bolo horšie, toto alebo Wait for You. No aspoň u Armentroutky to nie je nič nezvyčajné. Nezmohla som sa ani na gif recenziu a teraz je už neskoro, lebo som už väčšinu vecí, chvalabohu, zabudla. Ale aj tak bude táto recenzia trošku odlišná.

Môj vzťah k autorke?

Simone Elkeles sa po prečítaní Perfect Chemistry stala mojou obľúbenou autorkou. Potom som zhltla ďalšie dva diely tejto série, Rules of Attraction(môj obľúbený diel) a Chain Reaction(ten ma už až tak nebavil, lebo to už bolo otrepané) a potom som si zamilovala jej dvojdielnu sériu Paradise. Bolo jasné, že si jej pripravovanú knihu s názvom Wild Cards nemôžem nechať ujsť. Pred vydaním sa na YouTube objavili aj 4 cca. 10 minútové diely akoby reality show o postavách, ktorých dej sa odohrával tesne pred udalosťami v knižke a to boli akoby trailery na ňu. Mala som veľké očakávania. Po prečítaní som však ostala sklamaná.

Ak máte Simone a jej série Perfect Chemistry a Paradise radi, a chceli by ste zostať v tej domnienke, že autorka proste nemôže napísať zlú knihu, tejto sa oblúkom vyhýbajte. Pretože je to ukážkový príklad, ako nepísať.

Námet?

Nápad mal potenciál, ale čo z toho vzniklo, ma len otravovalo. Je jedna vec, ak vie niekto napísať klišé príbeh tak, aby vám to bolo absolútne jedno(Abbi Glines), ale ak to nakoniec dopadne ako trápna paródia, je vec druhá. Možno mala autorka len zlé obdobie, keď sa nič nedarí a možno bude jej ďalšia kniha zase skvelá. Ak budem predstierať, že to napísala ako svoj debut nejaká iná autorka iba s rovnakým menom, bolo by to v pohode. Povedala by som, že nie je vypísaná a časom sa zlepší. Ale tu to bolo, akoby sa Simone vyvíjala naspäť(ak sa to dá takto povedať). Bolo tu na môj vkus príliš veľa otrepaných fráz.

Príbeh a hlavné postavy?

Nebudem vám tu rozprávať o deji, ani po mesiacoch na to nemám silu a som rada, že som už veľa vecí zabudla. Ale poviem vám jedno, pozrite sa na obálku. Čo tam vidíte? Teraz myslím tú spodnú časť. Podľa anotácie by ste si mysleli, že aj napriek romanci sa budeme dosť venovať aj futbalu. Omyl. Žiadny zápas tam nebol, len niekoľko tréningov a koniec. Pretože je leto a prázdniny a vtedy je predsa každý na dovolenke. A ževraj je Derek badboy. Hahahaha. Vtipné, vážne. Naozaj dobrý vtip. Ale niečo mi asi ušlo. Tu sa len tvrdí, že je Derek badboy(on si to o sebe myslí) a že je Ashtyn super-úžasná vo futbale, ale nemáme žiadny dôkaz. 

Niekto vo svojej recenzii zmienil, že Derek oznámi nám, čitateľom, že je medzi ním a Ashtyn napätie už na 27. strane, aj keď by tam napätie nevedel vystopovať ani Sherlock. Nedalo mi a musela som vám to sem dať. Tuto:

“Tell me, then. What does it take to get your attention?” I ask, amused.

“Wouldn’t you like to know.”

Yeah. And I have a feeling I’m gonna find out real soon. I can tell Ashtyn is a girl who plays by her own rules and refuses to acknowledge that there’s some kind of electricity flying between us. The more she protests, the more I know I’ve gotten under her skin. I’m about to say some cocky comment until Falkor groans, then stretches out and starts lapping away at his balls. “Your dog has issues.”

“We all have issues.” She stares me straight in the eye. “But don’t try to figure me out or get into my business.”

“Ashtyn, the last thing I’m gonna do while I’m here is get into your precious business. Or your issues, whatever they are.”

NA 27. STRANE!

A namiesto toho, aby sa autorka venovala problémom, ktoré má Ashtyn kvôli tomu, že je kapitánka mužstva, sa na to vyprdla a venovala sa tomu len raz za čas. Celé bolo len o tom, ako dať Dereka a Ashtyn dokopy.

Romantika?

Väčšia chémia je medzi mnou a komárom, ktorý mi chce vysať krv preto, aby prežil. Lebo to má oproti tejto knihe aspoň nejaký význam. Oddelene boli postavy celkom znesiteľné, no ploché, ale spolu? Ech. Bola som z ich frustrujúceho vzťahu akurát tak zmätená. Stále jeden druhého nenávideli, hoci si po pár sekundách pomysleli, ako ich ten druhý priťahuje a nevedia naňho prestať myslieť. A ten koniec bol navyše príliš urýchlený(niežeby som nebola rada, že je koniec) a neznesiteľne uslintaný.

A čo vedľajšie postavy?

V tých videách, o ktorých som sa vám vyššie zmieňovala, sme mali možnosť vidieť vedľajšie postavy a ako sa správajú. Ashtynin frajer Landon bol taký stupídny aj v knihe. No zapáčili sa mi Ashtynini spoluhráči, na ktorých som sa tešila v knihe, pretože vyzerali ako fajn kamoši a nechovali sa k Ashtyn ako dementi. Okrem pár scén s nimi tam ale nebolo nič zaujímavé. Nič. Nada. Autorka sa scénami s nimi akoby vyhýbala. Veď sa tam venovalo viac psovi, než im!

Ale u Simone je vždy isté jedno: časom sa tu objaví nejaká staršia pani, ktorá hlavným postavám pomáha ako nejaká dobrá víla. Zatiaľ to tak bolo v každej knihe, ktorú som od nej čítala, a tu to nebolo inak.

Verdikt?

Od tohto príbehu som čakala oveľa, oveľa viac. Na začiatku to bolo celkom sľubné. Bolo tam aj zopár vtipných scén, na ktorých sa dá zasmiať, ale inak...ee. Slabé, slabé, slabé. Ak ste sa so Simoninými knihami ešte nestretli, vyššie zmienené série vám odporúčam. Len túto nie. No ak chcete, môžete, ja vám nebránim. Možno sa vám to nakoniec aj bude páčiť. Ale u mňa to nefungovalo. Rýchlo sem dám 2 a pol hviezdičky, než si to rozmyslím. Pri Wild Cards mi odumrelo príliš veľa nervových buniek.

Maybe Someday

Názov: Maybe Someday

Autor: Colleen Hoover

Žáner: NA, contemporary

Vyjde v preklade:

zatiaľ sa nechystá

Anotácia:

Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch mala ambiciózna Sydney Blake perfektný život: je na vysokej, má stálu prácu, úžasného priateľa Huntera a skvelú spolubývajúcu, kamarátku Tori. Ale všetko sa zmení vo chvíli, keď zistí, že ju Hunter podvádza s Tori - a musí sa rozhodnúť, čo bude robiť ďalej.

Sydney zaujal záhadný sused, Ridge Lawson. Nemôže z neho spustiť oči a nemôže prestať počúvať, ako každý deň hrá na balkóne na gitaru. V jeho hudbe cíti harmóniu a chvenie. A je tu niečo, čo ani Ridge nemôže ignorovať: vyzerá to tak, že konečne našiel svoju múzu. Keď sa ich stretnutie stalo nevyhnutným, obaja čoskoro zistia, že sa navzájom potrebujú v mnohých ohľadoch...

***

Moja úplne prvá kniha od Colleen Hoover bola Beznádejná, ktorá u nás vyšla v januári. A hoci to nebolo práve ono, anotácia skoro všetko zhrnula, ten zvyšok som si domyslela sama, aj tak si ma kniha získala(lebo keď sa na to pozriem takto, tak ak sa do knihy pustím bez prečítania anotácie, tak mi trvá dlhšie tie veci uhádnuť) a Colleen sa zaradila medzi moje obľúbené autorky. Nevedela som sa dočkať, kým si od nej neprečítam niečo ďalšie. A tým sa stalo Maybe Someday, stand-alone kniha, ktorá vyšla len tento mesiac, presnejšie osemnásteho.

A ak som tvrdila, že si ma Beznádejná získala aj napriek tomu, že som dopredu vedela celú zápletku, tak pri Maybe Someday som bola očarená od prvého momentu a veľmi som netušila, čo mám čakať(pretože tentoraz mi anotácia povedala len to, čo sa udialo v podstate hneď v prológu a prvých kapitolách). Bolo to stokrát lepšie a prepracovanejšie, než jej predošlá kniha. Aj keď to nebolo také srdcervúce, bolo to blízko. A k tomu tie skladby, ktoré tentoraz nemusíme len čítať(a premýšľať, ako vôbec znejú), ale môžeme si ich vypočuť! Autorka si na nich dala záležať a priviedla si na pomoc speváka Griffina Petersona, ktorý je mimochodom na originálnej obálke jej knihy Losing Hope. 

Príbeh dostávame z dvoch uhlov pohľadov - Sydney a Ridgea. Sydney práve zistila, že ju priateľ podvádza s jej najlepšou kamarátkou, k tomu stratila prácu a už nemá kde bývať. S tým jej pomôže Ridge, ktorého ani veľmi nepozná - len ho zvykla počúvať, ako hrá na gitare na svojom balkóne. Ten mal doteraz pisateľský blok, ale vyzerá to tak, že Sydney to vyriešila a stala sa jeho múzou. Spolu začnú písať texty pre jeho skupinu a na oplátku má Sydney strechu nad hlavou. Ich priateľstvo sa začína prehlbovať, no Ridge má pevný vzťah a Sydney jeho priateľke nechce urobiť to, čo jej vyviedla vlastná kamarátka...

You say it’s wrong, but it feels right

You cut me loose, then hold on tight

Words unfinished, like our song

Možno si teraz poviete: Už zase tá geometria? Milostný trojuholník už nieee! Ale o tomto trojuholníku budete chcieť čítať. Pretože ho Colleen zvládla naozaj skvele. K tomu sa to aj trošku prehodí - pomer je jeden chalan ku dvom babám. Už kvôli tomu by ste mali byť zvedaví, ako sa to vyvíja. Nie je to láska na prvý pohľad, nenechajú všetko tak a nesľubujú si večnú lásku. Ridge svoju priateľku miluje a nechce ju opustiť a Sydney jej tiež nechce zlomiť srdce. No popri písaní pesničiek sa im držať od seba stáva stále ťažším a ťažším.

Nothing good can come this way

Lines are drawn, but then they fade

For her I bend, for you I break

Sydney je hlavná hrdinka, ktorá sa mi páčila už od začiatku. Bola rozumná a stála nohami pevne na zemi. Ridge  je naozaj talentovaným hudobníkom aj napriek svojmu hendikepu. Je to taký typ chalana, ktorého si čitateľky proste obľúbia. Ako som sa už zmienila, hlavným elementom knihy bola hudba. Práve tá spojila týchto dvoch. A ja hudbu milujem, hoci neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji.

Postavy boli všetky uveriteľné. Hlavné, aj tie vedľajšie som si všetky zamilovala - okrem Huntera a Tori samozrejme. Dokonca ani Ridgeovu priateľku nemôžete nenávidieť a želať si, aby sa proste rozišli. Pretože to je nemožné, aj keď si akokoľvek prajete, aby sa dali dokopy so Sydney. No nie je to také ľahké, akoby sa na prvý pohľad zdalo.

Príbeh je plný emócií a ak ste čítali niektorú z Colleeniných kníh a aspoň trochu sa vám páčila, tak si nemôžete nechať ujsť ani Maybe Someday, ktorú ani neviem porovnať s inou, až taká je výnimočná. Určite si ju zamilujete. Skladby sú úžasné, dej originálny, postavy skvelé a preto sa knižka určite zaraďuje medzi tie najlepšie, ktoré som tento rok čítala. 

Bully gif recenzia

Názov: Bully

Autor: Penelope Douglas

 Žáner: NA, contemporary,

Diel v sérii: 1.(ale ostatné časti majú iných hrdinov)

Vyjde v preklade: zatiaľ sa to neplánuje

Anotácia:

Volám sa Tate. Ale on ma tak aj tak nevolá. Nikdy by na mňa nepoukazoval tak neformálne, ak by na mňa vôbec poukazoval.

Sme susedia a raz sme boli najlepšími priateľmi. Ale potom, raz v lete, sa mi otočil chrbtom a urobil si svojím poslaním ničiť mi život pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytne. Počas strednej školy som bola ponižovaná, ohováraná a nemala som žiadnych kamarátov. Ako čas plynul, jeho žarty a klamstvá sa stávali viac a viac sadistickejšími a išla som sa potrhať, aby som sa pred ním skryla. Bála som sa, čo bolo za každým rohom a za každými dverami.

Tak som odišla.

Strávila som rok štúdia v zahraničí a kúpala som sa v slobode života bez Jareda. Teraz som späť, aby som dokončila strednú školu a navždy odtiaľto vypadla. Dúfam, že po roku pauzy sa cez to už dostal a zabudol na mňa.

Ale aj keby sa nezmenil, ja som sa zmenila. Nemám záujem sa mu vyhýbať, alebo odvracať tvár. Postavíme sa tvárou v tvár, pretože ani jeden z nás nebude chcieť ustúpiť.

***
Mala som v pláne si pozrieť film Malavita(Mafiánovci), ale nejako som skončila tu píšuc gif recenziu na Bully. Trošku som si musela osviežiť pamäť :D Čítala som to ešte v septembri, ale koho to zaujíma.
Nie som si istá, či sa náhodou neobjaví nejaký spoiler, takže radšej si dávajte pozor.

~Kde bolo, tam bolo...~
Čítať knihu som najprv videla Moon a potom sa akoby strhla vlna a kniha na mňa zo všetkých strán vykúkala(aj keď to z mojich priateľov na GR čítalo dokopy asi len šesť existencií).

~Náš príbeh naozaj začal asi týmto...~

"Máte dosť otravných hrdiniek, ktoré čakajú na princa na bielom koni? Ste unavení hrdinkami, ktoré musí stále niekto zachraňovať, ktoré stále nad niečím nariekajú? Nuž, tak potom by ste sa mali stretnúť s Tate...Tate si jednoducho zamilujete. Prečo? Pretože je to dievča, ktoré rozbíja chalanom nosy a kope ich medzi nohy. Jednoducho má gule. Nečaká, že ju niekto zachráni, nie je to žiadna chudinka."~Moon 

A ak si dobre spomínam, Tate má blond vlasy, no vôbec nie je tupá, čiže nespadá do stereotypu blondínok.

Viac nebolo treba a ja som knihu rozčítala v nedeľu popoludní...Prečítala som niekoľko kapitol a išla sa ešte niečo naučiť a potom som sa neskôr vrátila ku knihe a... a potom som ráno v škole vyzerala asi takto:

Ale to som len prečítala len polovicu kapitoly - áno, vinila som sa, prečo som to nezačala čítať napríklad v sobotu, alebo najlepšie v piatok, no čo už.

~Ale nič to, takto ma nevideli prvýkrát a určite to nebolo posledný. No potom prišla katastrofa. Na začiatku suplovanej hodiny.~

Pretože niet dňa, keď sa ma nejaký dement z radu spolužiakov nespýta, čo čítam, aj keď názov za 10 sekúnd - ak nie menej - zabudnú. Niekedy to prejde do extrémov a oni sa ma spýtajú: Ty čítaš po anglicky?! Aj tomu rozumieš?! No nie, len si pozerám písmenká.

Pretože u nás je známe, že ak ovládaš okrem slovenčiny aj iný jazyk, tak vôbec nie si človek, ale radšej nejaké super-ufo-skrížené-s-yetim. Teda, tak sa cítim, keď im odpoviem áno. Tak reaguje človek, ktorý nazve interaktívnu tabuľu hyperaktívnou a nevie, čo je rozdiel medzi bytím a bitím.

Na takéto veci som si už zvykla a keď sa ma pýtajú ohľadom knihy, tak len čítam ďalej, väčšinou sa niekam odpracú, keď si všimnú, že ma vôbec nezaujímajú. Ale čo je najhoršie, keď začnú hovoriť a zabavia moju čítačku(to sa práve vtedy stalo), lebo so mnou chcú diskutovať o "veciach pre vyššie dobro" čiže na to, či nemám brata, ako sa mám, ako sa má moja sestra, koľko má rokov a "Ona vážne býva v Nemecku? A vie po nemecky? Si ostrihaná?". V tomto poradí. 

A počas tej debilnej konverzácie, čo radšej bol monológ jednej osoby, zatiaľ čo som hypnotizovala čítačku sa...

VYBILA!!!!

~Preskočme časom do chvíle, keď som sa dostala domov a už som mala všetko hotové do školy~

~Spomenula som si, že som vám o knihe nič konkrétne nepovedala, musím to napraviť~

Dare You To

Názov: Dare You To

Autor: Katie McGarry

Žáner: YA, contemporary

Vyjde v preklade:

Slovensko: nechystá sa

Česko: chystá sa prvý diel

Anotácia:

"Vyzývam ťa..."

Keby niekto poznal pravdu o živote Beth Risk, poslali by jej matku do väzenia a ktoviekam samotnú sedemnásťročnú Beth. Je rozhodnutá svoju matku ochrániť za všetkých okolností. Až do dňa, keď ju strýko donúti, aby si vybrala medzi slobodou svojej matky a svojím vlastným šťastím. Tak nakoniec Beth skončí v dome s tetou, ktorá ju nechce a v škole, ktorá ju nechápe. Absolútne. Až na jedného chalana, čo by ju chápať nemal, ale chápe...

Ryan Stone je miestny zlatý chlapec, populárna baseballová hviezda s tajomstvami, o ktorých nesmie nikomu povedať. Ani svojim priateľom, s ktorými zdieľa všetko, vrátane nekonečných šialených stávok. Najšialenejšia? Pozvať na rande skejterku, ktorú by nemohol zaujímať ešte menej.

Ale čo sa začne ako stávka, zmení sa v intenzívnu príťažlivosť, akú Ryan ani Beth nečakali. Zrazu chlapec s bezchybnou povesťou riskuje svoje sny - a svoj život - pre dievča, ktorú miluje, a dievča, čo si nikoho nepúšťa k telu, sa snaží chcieť nemožné...

***
Na túto knihu som chcela recenziu napísať už dávno, ale nikdy sa mi to nejako nepodarilo a potom už to boli mesiace po prečítaní, ale dala som si re-reading a rozmyslela si to :D

Ak ste čítali Pushing the Limits, tak Beth určite poznáte, ako vedľajšiu postavu. Nie je to žiadna krehká kvetinka a neberie si servítku pred ústa. Na druhej strane Ryan, hráč baseballu, je pre nás úplne nový, tak na začiatku ešte nevieme, čo od neho čakať. Obaja pochádzajú z rôznych prostredí, ale na to, aby sa stretli, stačí len jedna stávka...a jeden dávno stratený strýko, aby sa mohli zase stretnúť. A potom nasledujú ďalšie stávky...

Pre mňa bolo dosť prekvapením, keď som si Beth obľúbila. Semeno Satanove - tak ju nazval Ryan. V prvej knihe som ju veľmi v láske nemala - hlavne preto, že rýpala do Echo. Ale keď som videla veci z jej pohľadu, tak sa jej podarilo si ma získať. Vždy som sa viac tešila na jej kapitoly, ale ani tie Ryanove neboli zlé. Najlepšie chvíľky boli tie, keď ho Beth totálne potopila. Avšak ani Ryan zas nie je úplný hlupák a po prvotnom šoku z prvých kapitol sa z neho stal oveľa tvrdší oriešok, než si Beth myslela. Keď sa tí dvaja pripletú jeden druhému do cesty, určite sa nudiť nebudete :D

Katie McGarry si ma so svojou prvotinou, PtL, ihneď získala a nevedela som sa dočkať ďalšieho príbehu z jej pera. Nebola som si istá, či sa môžem tak veľmi tešiť, ako som sa pred vydaním tešila, lebo tam aj tak bola malá šanca, že to nebude až tak dobré a že sa mi to nebude páčiť a budem sklamaná...ale teraz, už po druhom(khm) prečítaní vás môžem uistiť, že aspoň u mňa sa tak nestalo. Kniha je rovnaká a zároveň iná, ako tá predošlá. Je rovnako dobrá, postavy sú ale celkom iné. Beth s Ryanom sa vôbec nepodobajú Echo s Noahom. Oni mali svoj príbeh a aj Beth s Ryanom majú ten svoj vlastný.

Katie má naozaj talent a jej postavy nie sú ako z kopírky. Pravda, ani tu sa nevyhneme zopár klišé veciam, ako napríklad zlá mrcha, ktorá má na hlave blond hrivu - vždy som prekvapená, keď sa v nejakej knihe takáto osoba neobjaví, alebo aspoň, keď má vlasy inej farby, ale v YA asi stále prevláda blond-mrcho-mánia(nič proti blondínam, do približne štyroch rokov som tiež mala vlasy takejto farby). No nejako sa na to až tak veľmi nesústredíte - i keď by ste jej tie vlásky niekedy pekne krásne vytrhali a predali charite. Autorka sa vie pohrať s charaktermi a nikto nie je úplne plytký, ako kaluž dažďovej vody.

Už sa neviem dočkať ďalších Katiených kníh. V novembri vyjde Crash into You a ešte som si nestihla prečítať novelku Crossing the Line, takže aj to na mňa ešte čaká =)
Ak sa vám PtL páčil, určite sa pustite aj do DYT. Som si istá, že si vás Ryanov a Bethin príbeh získa aspoň z trištvrte tak, ako mňa. Chcete sa staviť? :D

Simone Elkeles - Return to Paradise

 Caleb pred ôsmimi mesiacmi opustil mestečko Paradise a zanechal za sebou Maggie, svoju rodinu, priateľov a jedno strašné tajomstvo, ktoré  zničilo život nie len jemu. Po tom, čo sa už Maggie začína prenášať cez jeho odchod, zasiahne ruka osudu a donúti ich opäť sa stretnúť. Je medzi nimi naozaj koniec? Dokáže si Caleb udržať to špinavé tajomstvo pre seba, alebo skutočne nastal čas vypustiť ho do sveta?

Leaving Paradise nás zanechala v šoku, zlomila nám srdce presne tak, ako Caleb zlomil svojím odchodom Maggino srdce. Jednotka bola nabitá rôznorodými emóciami, no je to práve táto kniha, v ktorej sa vystupňujú. Čitateľ sa musí rýchlo spamätať z konca prvej časti, pretože spisovateľka neváha ani sekundu a hodí ho rovno do stredu diania, ku Calebovi, ktorý je nútený spolupracovať so svojím dávnym „kamošom“, inak mu hrozí, že pôjde opäť do väzenia. Nežartujem, keď vravím, že ani nedostanete čas sa nadýchnuť, pretože Caleb sa s Maggie stretne hneď na konci prvej kapitoly. Dúfam, že to odo mňa nebolo príliš spoileroidné. Predsa len je to iba prvá kapitola, nie?

Dvojka v jednej veci celkom viditeľne kopíruje jednotku. A to je nechutné zahrávanie si s citmi čitateľa. Prečo? Asi by som mohla vymenovať x kníh, v ktorých sa vzťah hlavných hrdinov vyvíja podľa nasledujúceho vzorca (občas je poradie aj pomiešané (ejha, to je ale nápaditosť!), ale väčšinou to je takto):sú spolu, nie sú spolu; sú spolu, ale niečo sa nehorázne pos***e, takže už vlastne hneď na druhej stránke nie sú spolu; udobrenieeee – sú spolu!; objaví sa nejaká harpia (najčastejšie nejaká čitateľmi silno nenávidená ex alebo dievčatko, čo sa nápadne motá okolo hlavného hrdinu) a bum, nie sú spolu. Je to hrozne nervy drásajúce, pretože kým raz jasáte nad neuveriteľne sexi scénkami, o kapitolu ďalej už preklínate všetko živé. Táto naša Simone Elkeles to však dokáže napísať tak, že či sú hlavní hrdinovia spolu, a či nie, budete ich zbožňovať.

Povedala by som, že Return to Paradise je o niečo temnejšia ako prvá časť. Ja viem, stále len porovnávam, no nemôžem si pomôcť.  Kým v LP sme tápali v absolútnej tme, netušiac o existencii toho nášho milého tajomstva, ktoré by sme najradšej nakopali do zadku, v RtP je nám už jasné, že je len otázkou času, kedy to tajomstvo uzrie svetlo sveta. A čo sa tým zmení? Veru, zmenilo sa toho veľa a bolo zaujímavé sledovať ako jednotlivci reagovali, ako to zmenilo životy zasiahnutých. Zvrat udalostí ma dostal, pretože som nečakala, že pravda vyjde najavo tak ľahko (fajn, možno nie až tak ľahko, ale predsa len).

RtP je plná nových, zaujímavých postáv, ktoré nám miestami zreteľne spestrujú dej a prinášajú nám príjemné odbočenie od hlavného deja (a občas niekomu ukážu, čo je správne áno, to bol spoiler). Mala som ich v celku rada. Na scéne sa objavilo aj zopár starých známych, ktorým sa miestami podarilo riadne premiešať karty.

Rada by som povedala aj niečo o konci, ale to by bol spoiler takého kalibru, že by sa  v tejto recenzii objavil len ako také prázdne pole.

Ako tak po sebe čítam, čo som napísala, uvedomujem si, že som knihu ako takú vlastne ani nehodnotila. Takže...RtP je mimoriadne dobrá knižka, dovolím si tvrdiť, že prekonala prvú časť (prečo musím neustále porovnávať?). Nájdete v nej dosť romantiky, pasáže, z ktorých sa nehorázne naštvete, pasáže, z ktorých zosmutniete a pasáže, z ktorých vám spadne sánka. Neviem, ako to Simone Elkeles robí, ale píše tak, že som  hltala každú jednu stránku. Čarodejnica.  RtP rozhodne ulahodí každému, kto má rád realistické knižky so skutočnými emóciami, s úžasnými hlavnými hrdinami a knižky, po ktorých vás pochytí zvláštny pocit a uvedomíte si, ako veľmi vám bude čítanie tohto príbehu chýbať. (Nech žije re-reading.)

Simone Elkeles - Leaving Paradise

Opil sa, sadol za volant, zrazil ju. Zničil jej život, no keď sa vráti z väzenia, obaja zistia, že aj keby mali, nedokážu si držať jeden od druhého odstup. Otázka znie, či v sebe nájdu silu bojovať voči vlastným démonom, zistiť pravdu o svojej minulosti a vyhnúť sa úderom, ktoré prichádzajú zo všetkých strán. Život nie je vždy len prechádzka ružovou záhradou. 

Obálka? Obyčajná. Názov? Zaujímavý. Anotácia? Ja som z toho dostala pocit menom mala-by-som-tomu-dať-šancu. Ak ma niečo presvedčilo, boli to práve tie pozitívne hodnotenia na Goodreads.

Do tejto knižky som sa pustila pred niekoľkými mesiacmi, keď som si z nej prečítala zopár stránok, no nevenovala som jej žiadnu veľkú pozornosť. Chyba. Svoj omyl som si uvedomila, akonáhle som sa asi tak pred týždňom ocitla v polovici knihy a akosi som nechápala jednu maličkosť: ako, dočerta, som sa sem dostala? A na konci dňa som to už mala prečítané. Od tejto knižky sa proste nedá odtrhnúť. Človek číta, číta, číta, občas ho pochytia pocity typu čo-to-malo-dopekla-znamenať, no stále neprestáva, pretože je zvedavý, čo bude ďalej.

Leaving Paradise ma ohúrila hlavne postavami. Je tu hlavná hrdinka, ktorú môžete mať radi, sledovať, ako sa z bojazlivého dievčatka ku koncu príbehu stáva silná mladá žena. Máme tu aj chlapca, ktorého môžeme zbožňovať,  typický prototyp chalanov z kníh: zo začiatku fešáčisko s odpornou priateľkou (ku ktorej sa ešte dostanem), no časom sa vyvíja a zamiluje sa do obyčajného dievčaťa, ktoré zrazil (*zakašle* tí, ktorí to už čítali zrejme vedia, čo malo to zakašľanie znamenať). Ďalej tu je spomínaná priateľka, ktorú by ste najradšej objali lanom okolo krku, nájde sa tu aj niekoľko odporných kamošov a stará pani, ktorú jednoducho nemôžete nemilovať (nemôžete!). A najzaujímavejšie je sledovať vývin všetkých týchto postáv. Ako bojujú sami so sebou, ako sa vyrovnávajú s minulosťou a ako sa bránia súčastnosti.


Je to zrejme akási moja úchylka, no zbožňujem knihy, v ktorých majú hlavní hrdinovia strastiplný osud. Ospravedlňujem sa, no na druhej strane dodávam: pozor, pozor, ak ste ako ja, táto kniha je akurát pre vás.

Ďalej by som upozornila, že koniec je absolútny dorazák. Áno, čítala som, že sa to končí zle, no aj tak, prekvapiť človeka to dokáže. Je zvláštne, že kvôli niečomu podobnému sa dokážem naštvať tak, že potom počas polhodinky v samej zlosti poupratujem celý dom. Čo inokedy rozhodne nerobím.  Celá kniha je vlastne ako jedna horská dráha: raz dolu, raz hore. Keď sú všetci šťastní, dajte krk na to, že v nasledujúcej kapitole sa stane čosi hrozného. Proste dorazák.

Čo sa mi páči je ešte to, že sa mi počas čítania zdalo, že príbeh žije. Doslova žije. Nie je to obyčajná love story, ktorú si vypožičiate v knižnici, pretože nemôžete nájsť nič lepšieho. Nekvapká na vás tá sladkosť, tá uch-ja-ťa-tak-milujem-

budeme-happy-forever. Táto knižka je ako skutočný život. Život, čo vám hádže polená pod nohy, čo vás občas prekvapí a dopraje zopár úžasných chvíľ, no v celku život, ktorý máte právo nenávidieť, pretože nie je vôbec fér. Počas celkom dlhej doby budete čítať knižku v omyle. Nič nie je tak ako sa zdá a pod povrchom sa často skrývajú veci a motívy, ktoré by človek veru nečakal.

Ak som to ešte nespomínala, Leaving Paradise je skvelá, skvelá, skvelá kniha. Všetkým: postavami, dejom, zvratmi, prekvapeniami. Reálnosťou. Podľa mňa sa oplatí dať jej aspoň jednu šancu, ak sa vám nebude páčiť, tak nech, holt nie sme všetci rovnakí.

Forever Too Far

Názov: ForeverToo Far

Autor: Abbi Glines

Žáner: New Adult, contemporary, chick-lit

Séria: Too Far

Diel v sérii: 3.

Vyjde v preklade: nechystá sa

Anotácia:

Rush jej sľúbil navždy...ale sľuby možno porušiť.

Rozpoltený medzi láskou k rodine a láskou k Blaire, Rush musí nájsť spôsob, ako jedno zachrániť bez toho, aby stratil to druhé. Na konci musí byť jedno dôležitejšie. Nechať niektoré ísť nie je ľahké.

Blaire verila vo svojej rozprávke...ale nikto nemôže žiť vo fantázii.

Jej láska k Rushovi a túžba mať rodinu ju drží vo viere, že môžu nájsť spôsob, ako by to mohlo fungovať. Až kým sa musí rozhodnúť správne pre seba aj pre svoje dieťa. Aj keby jej to malo zlomiť srdce.

Dokážu nájsť navždy, ktoré chcú obaja, alebo to všetko zašlo...príliš ďaleko?

***

Hneď na začiatok si to vyjasnime: knihy od Abbi Glines sú vždy plné klišé. Vôbec ten fakt nebudem popierať. Ale jej písanie má v sebe niečo, čo čitateľov - aspoň mňa a ostatných 31 599 ľudí, ktorí práve teraz lajkujú jej FB stránku - priťahuje ako nočné motýle svetlo. A kvôli tomu som knihu ohodnotila viac než dobre, aj keď priznávam, že si to vôbec nezaslúžila. Ale o tom potom.

FTF vôbec nemal uzrieť svetlo sveta, ale fanúšikovia boli neoblomní a Abbi im tú tretiu knihu sľúbila, ak sa druhá časť, Never Too Far, vyškriabe na prvú priečku bestsellerov na Amazone niekoľko dní po vydaní. A už asi tušíte, ako to dopadlo, keďže o knihe píšem recenziu.

Blaire a Rush už konečne našli svoje šťastie. Blaire čaká Rushovo dieťa a chystá sa aj svadba. Blaire sa začína uzmierovať so svojím otcom a vyzerá to byť ako splnený sen. Ale o čom by bola kniha, keby sa niečo nebolo pokazilo, že?

Keď bolo vydané NTF, Abbi na svoj blog pridala niečo také ako epilóg, čo malo viesť k udalostiam trojky, ak by bola vydaná. Blaire a Rush sa s priateľmi zabávali v jednom bare, ale potom sa objavil Rushov otec. Vyzeralo to, že on bude tým problémom, ktorý sa bude v trojke riešiť, ale opak bol pravdou. Dean Finlay bol celkom fajn, dokonca ma aj prekvapil, lebo v roli otca a budúceho starého otca bol super, ale bola tu aj jeho druhá stránka, tá drsná rocková hviezda, ktorá bola akoby staršia verzia toho Rusha, ktorého sme spoznali ešte na začiatku série, no ktorá bola ešte o stupeň horšia(tí, čo to už čítali, určite si spomenú napríklad na scénu v jedálni so servírkou).

Najväčším problémom knihy bola Nan, ktorá zistila, kto je jej skutočný otec. Je to člen kapely, kam patrí aj Rushov otec. Táto kapela má v LA dom(radšej by sedelo pomenovanie sídlo), kde sa príležitostne objavujú všetci členovia. Ale býva tam hlavne Dean a Kiro, Nanin otec a ešte Kirova druhá dcéra, Harlow. A Nan si zaumienila, že chce otecka a nasťahuje sa tam. No s Nan nikto nemôže vydržať dlho, kým sa z nej úplne nezblázni a Nan stále útočí aj na Harlow a tak Dean poprosí Rusha, aby s ňou niečo robil. Rush spočiatku nechce ísť, ale Blaire ho presvedčí a tak odložia aj svadbu, kým sa to nevyrieši a pôjdu tam obaja.

Ale Nan nebude lenivá, svoj jed bude púšťať aj na Blaire. Je jasné, že Rush Blaire miluje, ale stále má rád aj svoju sestru. A to bol ten problém. Vôbec nevidel, že by mal prestať nad ňou držať ochranné krídla, akoby ešte stále bola dieťa a nie len k nej odbiehať, keď tá krava zapíska. Takéto situácie boli hlavne vtedy, keď práve Blaire Rusha najväčšmi potrebovala. A tak si chlapec pekne zavaril. (Nie, vôbec vám tu nebudem písať o tom, ako som chcela skočiť do knihy a vystrčiť Nan z okna najvyššieho poschodia zakaždým, keď otvorila ústa. To dievča cicia krv všetkým. Dokonca aj Abbi priznala, že ju nenávidí.) V niektorej chvíli som si myslela, že táto kniha vôbec nie je o Blaire a Rushovi, ale o Rushovi, ktorý ťahal Nan z jej "depresií" a fňukania z toho, že ju jej otec nemá rád(vážne, Da-Nanette, si fakt na hlavu, kto so zdravým rozumom by ťa mal rád, ak máš stále vytiahnuté tie svoje pazúry? -_-"). Fakt Abbi tlieskam. Už dávno ma nejaká postava neštvala tak systematicky.

Aby som nehovorila len o Nan, objaví sa aj pár kapitol z pohľadu Granta a...Harlow. Čo by malo naznačovať zápletku spin-off série s Grantom. (This One Chance #1 & Take a Chance #2) Harlow sa mi páčila, bola úplným protikladom Nan(úplné požehnanie!) - a číta knihy! :D Len nech sa Abbi nepokúša dať dohromady Granta s Nan, lebo ma porazí. Nikto ma neprinúti mať ju rada. NIKTO.

No a ešte sa tu objavila aj Della z druhej spin-off série, Perfection. Bolo to trošku spoilerové pre Twisted Perfection, ale nevravím, že by ste to nemohli čítať aj bez toho. Nebolo to nič podstatné a to, že Woodsom sa dajú dokopy, to už bolo v anotácii =D

A teraz späť k tomu, čo som vravela na začiatku. FTF si 4,5* vôbec, ale vôbec nezaslúži, ale aj tak ich odo mňa dostane. To, prečo si kniha 4,5* nezaslúži je to obrovské množstvo klišé a aj opakovanie sa niektorých situácií z predošlých kníh. Párik je šťastný, ale náhle sa všetko pokazí(zase)kvôli drahej sestričke, ktorá so svojou nenávisťou nikdy neprestane(crazy bitch, ako ju niekto pekne nazval). Silou mocou sa chce Blaire zbaviť(to tu už bolo, čiže to zopakujem: zase). Niečo sa stane a Blaire to už fakt nedokáže zvládnuť a (zase) svojho milovaného opustí - príčina je (čiastočne-zase) sestra. 

Ale ja som tej knihe 4,5* dala aj napriek tomu, prečo? Ak vás nejaká kniha chytí a čítate ju celý deň, tak v tom niečo je, nie? Možno sú tisíce iných ľudí, ktorí knihu nenávidia. Ale ak sa vám nejaká kniha páči a nedokážete sa od nej odtrhnúť, je vám totálne šumafuk, čo si o nej myslia iní, hlavne že sa vám páči. Takže nakoniec tie 4,5* dostáva aj za pekné zakončenie(a keď už to je posledná kniha :D)