The Coincidence of Callie and Kayden

Názov: Coincidence of Callie&Kayden

Autor: Jessica Sorensen

Žáner: New Adult, contemporary, chick-lit, abuse

Séria: The Coincidence

Diel v sérii: #1

Vyjde v preklade:

Slovensko: nechystá sa

Česko: nechystá sa

Anotácia:

Sú takí, ktorí nedostanú šťastie podané na striebornej tácke, ktorí skončia v zlom čase na zlom mieste, ktorí nie sú zachránení.

Šťastie nebolo na Callienej strane v deň jej dvanástych narodenin, keď od nej všetko vzali. Po tom všetkom uzavrie svoje pocity a sľúbi, že nikdy nikomu nepovie, čo sa stalo. O šesť rokov neskôr jej bolestivá minulosť jej zožiera život a väčšinu dní je ťažké aj dýchať.

Už odnepamäti bolo pre Kaydena trpieť v tichosti jediným spôsobom, ako prežiť život. Ak robil to, čo mu bolo povedané, všetko bolo v poriadku. Raz v noci, keď urobil hroznú chybu, sa zdalo, že jeho život končí. Avšak šťastie bolo na jeho strane, keď bola Callie zhodou okolností v správny čas na správnom mieste a zachránila ho. 

Teraz nemôže prestať myslieť na dievča, ktoré vídaval v škole, ale nikdy nespoznal. Keď skončí na rovnakej vysokej škole ako Callie, robí všetko, čo môže, aby sa pokúsil ju spoznať. Ale Callie je odmeraná a uzavretá. Čím viac sa snaží byť súčasťou jej života, tým viac si uvedomuje, že Callie možno potrebuje záchranu.

***

Áno, priznávam sa bez mučenia, keby nebolo obálky, asi by som si túto knihu s mega-dlhým názvom (možno) nevšimla. Ale pointa je v tom, že som si ju všimla. V posledný deň roku 2012, potom, čo som bola zničená Beautiful Disaster, som skoro-až-k-smrti-unudená prehľadávala GR s chabým želaním, aby som našla nejakú knihu, ktorá bude stáť za to, aby bola čítaná v prvý deň nového roku. Našla som zopár a poslala som ich Minnie, aby mi vybrala tú, ktorú mám podľa nej čítať. Vybrala CoCaK(na čo to budem stále vypisovať?) a ja som to na úplnom začiatku roku 2013 začala čítať. A som naozaj rada, že vybrala práve túto, lebo aj napriek chybičkám sa mi kniha naozaj páčila a že prečo? 

"In the existence of our lives, there is a single coincidence that brings us together and for a moment, our hearts beat as one."

CoCaK rozpráva príbeh Callie a Kaydena, ktorí prežili zneužitie a týranie, ale aj keď boli istým spôsobom zachránení, naďalej ich to zožiera.  Títo dvaja vyrástli v tom istom meste, dokonca chodili aj na tú istú strednú školu, ale nikdy spolu neprehovorili. Ale absolútnou náhodou, Callie raz zachráni Kaydena. A to spustí niečo, čo im obom zmení život.

"Callie Lawrence saved my fucking life that night, more than she propably realized."

Dobre, dobre. Možno ste už miliónkrát počuli variáciu toho, že život hlavných postáv sa radikálne zmení a že pri čítaní tej a tej knihy sa vám srdce rozbije na márne kúsky a blabla. Ale povedzte pravdu, pri každej z nich to bolo tak? Pchajú to skoro do každej anotácie. No ale nebudem tu analyzovať anotácie. Predošlý opis nebol dosť jasný? Alebo radšej, bol tuctový? Tak tu máte ďalší: Temné tajomstvá Kaydena, futbalovej hviezdy s dokonalou rodinou a Callie, plachej čudáčky. To, čo vidíte na povrchu, nemusí byť nutne pravda. Lepšie? ;)

“I want to find out what it’s like to be touched by someone I trust; someone I gave my permission to.” 

Kniha je hlavne o dôvere. Jeden musí nájsť cestu k tomu druhému, aby získal jeho dôveru. Callie je tichá a uzavrela sa do seba po tom, čo sa jej stalo pred rokmi. Kayden je zjazvený vo vnútri aj navonok. No postupne si začnú uvedomovať, že majú veľa spoločného a čím viac času spolu strávia, tým silnejšia začne byť ich dôvera a ich rany sa začnú hojiť...A s čím nám autorka vyrukuje? No čím? Šťastným koncom? Figu borovú! Bafne nám tam cliffhanger. Konce takéhoto typu by mali zakázať, fakticky. Slúžia jedine na to, aby lákali čitateľov na pokračovanie. Ts, ts. Ale k pokračovaniu tejto knihy sa vrátim s radosťou, aj keď...možno by ste si po prečítaní povedali, že to bolo pomalé. Ale podľa mňa to bolo naozaj realisticky napísané, aj keď som už vedela, čo sa s Callie stalo a tušila som, ako sa veci vyvinú, no ten koniec som nečakala.

Čo sa týka vedľajších postáv, nie je ich veľa, ale sú o to významnejšie, ako napríklad Seth, Luke, Kaydenov otec, matky oboch hlavných postáv, ktoré tiež zohrali svoju úlohu v rozvíjajúcom sa živote svojich potomkov. Na jednej strane je matka, ktorá nemá rada zlé veci, vždy chce počuť len tie dobré a na druhej zas matka, ktorá nevníma a ostatní sú jej ukradnutí. Ale ak by som chcela zvýrazniť jednu vedľajšiu postavu, určite by to bol Seth. Bol proste úžasný. Aj on si prežil svoje, ale stále Callie pomáhal a povzbudzoval ju. Netuším, čo by si bez neho počala.

A ak mám vybrať jednu absolútnu klišé postavu, bola by to Daisy. Tú autorka vytvorila na naprostom klišé. Blondína, hlupaňa, absolútna krava, ktorá chodí s hlavným hrdinom a nemá rada hlavnú hrdinku. Že je vám to povedomé? Ale našťastie nemala nejakú strašne veľkú rolu. Raz sa vyparila a už jej nebolo. (Juchú!) Len sa jej párkrát podarilo rozvíriť upokojujúce sa vody okolo C. a K.

S čistým svedomím dávam tejto knihe 4* a som zvedavá na ostatné Jessicine knihy :)

Nata Sabová - Neodolateľné vábenie

Mala manžela, dve deti a úžasný život. A zrazu zisťuje, že nič z toho nebolo skutočné. Je to možné?

Vždy som tvrdila, že štýl Naty Sabovej je aj napriek jej veku veľmi svieži a mladistvý a v táto kniha je dôkazom toho, že mám pravdu. Kapitoly ubiehali veľmi rýchlo a celý dej mal veľmi rýchly spád, no je tu také menšie ALE. Prvá štvrtina príbehu bola na môj vkus až príliš zhustená a prirýchla. Medzi našou hlavnou hrdinkou Petrou a Adriánom sa veci odohrali až prichytro a ja som sa nestihla čudovať ako si na jednotlivých stranách knihy protirečí. Uvedomujem si, že pôvodným plánom bolo to, že s Adriánom nechce nič mať, no akosi som neporozumela tomu, ako mohla svoj názor doslova z minúty na minútu zmeniť.

Je jedna vec, ktorú som pri Neodolateľnom vábení zúfalo potrebovala. Trpezlivosť. Ak ste podobne ako ja zvyknutý na to, že sa kniha rozbehne hneď v prvej kapitole, budete sklamaní. Už-už som premýšľala nad tým, či by nebolo lepšie príbeh odložiť na neskôr, keď nastal zvrat, po ktorom ma to už nepustilo. Vzťah našich hlavných hrdinov sa, chvalabohu, začal vyvíjať tým správnym smerom a potom mi už  okolnosti a rozhovory nepripadali také neprirodzené. A práve časť pred obradom bola moja najobľúbenejšia. To neskutočné erotické napätie medzi nimi dvoma ma úplne obalamutilo. Už to žiadne "ou, áj láv jú" a podobné srandičky, tam sa už diali veci riadne naostro. Ako vravím, vďaka Bohu. Po tomto bode ma z môjho čitateľského zahĺbenia prebral len otec, ktorý sa ma ustarostene spýtal, či vôbec dýcham.

Musím uznať, že samotný námet knihy je veľmi jedinečný, teda aspoň pre mňa. Nikdy som sa totiž s podobným spracovaním nestretla (skoro som napísala s nápadom, ale trochu podobný už jeden máme, ak si NV prečítate, prídete na to aj samy). Niečo však predsa len nebolo až také unikátne: tvor, akým Adrián je. Nemohla som uveriť svojim očiam. To? TO? (Nebudem prezrádzať, nechcem vám kaziť moment prekvapenia). Našťastie, záchrana prišla v podobe toho, že autorka hodila za hlavu väčšinu klišé týkajúceho sa tohto stvorenia a predstavila ho ako  niečo celkom iné, než o čom som doteraz čítala. A páčil sa mi. Skutočne sa mi páčila tá presladená myšlienka, že po tom tajomnom obrade sa Petrina a Adriánova duša spojí do jednej. Romantika ako vyšitá, mohli by sme si viac priať?

Nate sa musí pripísať k dobru, že z hlavnej hrdinky nespravila obyčajné žieňa, ktorého jediným želaním je vrhnúť sa na Adriána a byť s ním, kým ich smrť nerozdelí. Uznávam, aj to patrilo k jej zoznamu prianí, no celkom sa to dalo prehltnúť, najmä keď ste sa sústredili na tajomné poslanie, ktoré Petra musí splniť. To by hádam ani nebolo ono, keby nebola Vyvolená. Veď prečo nie? Každá žena sa potrebuje v niečom cítiť výnimočná. Budem sa síce opakovať, no musím priznať, že aj táto pasáž bola nesmierne urýchlená. Možno by sa mi to o niečo viac páčilo, keby jej poslaniu bolo venovaných viac strán. Akosi mi chýbalo, že to nebolo rozpísané.

No a ten koniec, konkrétne tá posledná strana...Dokonalé. Usmievala som sa ako idiot, čo sa mi počas celej knihy nepodarilo. 

Tak rada by som dala 5 hviezdičiek, ale jednoducho nemôžem. Mám pocit, že to mierne pokazila tá uponáhľanosť. Takže je to rovných 4*.

Lotte Kinskofer - Zločin: Čierny sneh

Simon bol vždy vzorný chlapec: plnil si povinnosti, bol milý a nemal žiadne problémy. Keď sa však v jeden deň nevráti domov z návštevy svojho kamaráta a jeho rodina nemá ani tušenia, kde by mohol byť a čo by tam mohol vlastne robiť, každému pomaly začne dochádzať, že  všetko nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Príbeh nás prenáša do nemeckého malomestského prostredia, kde práve bez stopy zmizol Larin brat Simon. Polícia nemá žiadnu stopu, po ktorej by sa mohla vydať a keď sa Lara chce zapojiť do vyšetrovania, odmietnu jej pomoc. On a sa však nevzdáva pátrania po bratovi, o ktorom si mylne myslela, že ho pozná. V tomto príbehu nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Vďaka strohému štýlu autorky sa kniha číta až neuveriteľne ľahko. Pripravte sa, že na každom kroku vás bude čakať prekvapenie, ktoré nebude vždy milé. Zvraty, prinášajúce šok sa striedajú svetelnou rýchlosť, až si sotva uvedomíte, že knihu už dočítavate. Nadmerné množstvo jednoduchých, nie zložených viet ma síce miestami zo začiatku rozptyľovalo, no postupne som si zvykla. Príbeh je napísaný veľmi realisticky, niet v ňom ani stopy po prvkoch fantasy. Drogy, alkohol, problémy, únos či zmiznutie - žiadna z vymenovaných vecí dnes, žiaľ, nie je ničím výnimočným.

Veľkým plusom Lottinej knihy je, že aj keď je napísaná tak trocha obyčajne, je ľahké predstaviť si, že sa v daných situáciách ocitnete vy. Už len samotné Simonove zmiznutie vám spôsobí vrásky na čele, no skutočné emócie prepuknú vo chvíľach, keď novinári začnú písať výmysly o Larinom bratovi, priamo tak obviňujúc rodinu za to, že sa o Simona nestarali dobre a preto radšej utiekol. A to ani nehovorím o tom, keď vyjdú najavo všetky tie znepokojujúce fakty. Garantujem, že sa budete nasrdení postupne na všetky postavy: na Lariných rodičov, na Laru, na Maxa, Bonza a celé okolie, ktoré odmieta prezradiť cenné informácie o chlapcovi, o ktorom sa náhle nevie, či je obeť alebo páchateľ.

A tom vlastne celá kniha je. Postupne sa vyhladia všetky počiatočné nezrovnalosti, pričom budete pátrať spolu s Larou, či jej brat bol skutočne obeťou, ako si myslia jej rodičia, alebo páchateľom, ako tvrdí tlač. Posledných pár strán zhltnete ako nič a potom sa už len budete bezradne pozerať na poslednú stranu.

Lara je síce trochu naivná, no aj tak celkom sympatická postava. Ľudia na ňu hľadia s ľútosťou a mnohí sa tvária, že o jej bratovi nevedia vôbec nič nezvyčajné, no je to skutočne tak? Dá sa v dnešnom svete veriť vôbec niekomu inému, než sebe? Dokáže jej pomôcť priateľ Max alebo starý kamoš Bonzo? Majte oči otvorené, lebo nič nie je isté a aj z tých najspoľahlivejších sa ľahko môžu stať zradcovia...

Kniha odo mňa dostáva 4 * len preto, lebo 5 dávam knihám ako Upírska akadémia, Hry o život a pod., a tým sa žiaľ Čierny sneh nevyrovná. 

Šťastný Nový Rok 2013!

Všetkým prajem všetko dobré do nového roku 2013!

Prežili sme 2012! :D