Dnes je to už rok, čo bol založený náš blog Our little library! Odvtedy nám počet nasledovateľov blogu narástol na 54 a na našej FB stránke 66! A tak by sme sa vám chceli poďakovať súťažou rovno o 4 knihy =) Tak sa na to pozrime:
Pravidlá:
~súťaž bude trvať od 20.4. do 18.5.
~súťažiť môže ktokoľvek s doručovacou adresou na Slovensku
~pre zapojenie sa musíte vyplniť rafflecopter(nižšie)
~výhercovia budú traja, prvý víťaz si môže vybrať spomedzi štyroch možností, druhý zo zvyšných troch a tretí z tých zvyšných 2 možností
~prajeme vám veľa šťastia =)
Abby Barnes mala plán. Plán s veľkým P. Dostať sa na dobrú vysokú na odbor žurnalistika, a dostať svoju vysnenú prácu vo významných novinách. Ale v predvečer jej 18. narodenín ostane trčať na sete jedného Hollywoodskeho filmu, želajúc si, aby mohla pretočiť svoj život. Ale na druhý deň ráno sa ocitne na koľaji Yale, bez akýchkoľvek spomienok na to, ako sa tam dostala. Kolízia paralelných svetov nechá Abby žiť novú realitu zakaždým, keď jej mladšia paralelná verzia sama urobí nové rozhodnutie.
Nútená žiť s dôsledkami smeru cesty, ktorý si nevybrala, musí Abby zahodiť svoje plány do budúcnosti a naučiť sa sústrediť na súčasnosť, bez toho, aby stratila to, kým je, chalana, ktorý by mohol byť jej spriaznenou dušou a osud, ktorý má konečne na dosah.
~~~
~~~
5 vecí, ktoré by ste o Parallel mali vedieť
1.Parallel NIE JE príbeh o cestovaní v čase.
2.Hlavná postava, Abby, sa neprebudí v paralelnom svete. Prebudí sa do zmenenej reality, ale je stále tu, v našom svete.
3.Abby a Paralelná Abby sú dve úplne odlišné osoby.
4.Kapitoly v Parallel sa striedajú medzi naším svetom a tým paralelným, ktorý je v našom čase rok dozadu(napr. v paralelnom svete je "dnes" 31.marca 2012)
5.Dátumy na začiatku každej kapitoly sú dôležité. Dávajte si na ne pozor.
~~~
Lauren Millerpochádza z New Yorku, vyrastala v Atlante a teraz žije v Los Angeles.Je autorkou Parallel a ešte jednej, zatiaľ nemenovanej knihy. Miluje jógu, kávu a filmy s Emmou Stone.
Hazel Grace Lancasterová je pripútaná ku kyslíkovej fľaši, ktorá namiesto nej dýcha. Chodí na stretnutia podpornej skupiny, kým jej rovesníci si plnými dúškami užívajú života, a čaká, kým nadíde jej deň. Už nežije. Len prežíva. A vtedy sa zjaví ON. Dlhé týždne som o tejto knihe nečítala nič iné, len samé chválospevy. Nikto nekritizoval. Nikto netvrdil, že sa to neoplatilo prečítať. Vzbudilo to vo mne nevídanú vlnu zvedavosti, o akú úžasnú knižku to môže ísť, keď ju všetci tak milujú. A tak som pozbierala všetky svoje eurá a kúpila som si ju. Musela som. Desať minút po dokončení knihy (priznávam, šlo skôr o pol hodinu, lebo som prv zo seba nedokázala dostať ani pol slova) sa mi podarilo napísať toto: Ak chcete prečítať knihu, ktorá z vás dozaista vysaje všetok život, po ktorej sa budete cítiť ako prázdna fľaša od minerálky a ktorá vás behom desiatich sekúnd premení na obrovskú čiernu dieru, nech sa páči - Na vine sú hviezdy je ideálnou knihou. Stále si za tým stojím. Prebehlo už niekoľko dní a nocí, no ja sa ešte stále nedokážem vyjadriť lepšie. Táto kniha má v sebe toľko vecí - či už vyslovených alebo nevyslovených - , že mi proste nestačil ani týždeň na to, aby som sa pozbierala. Toto nie je žiadne povrchné dielo, ktoré človek prečíta, usmeje sa a odloží knihu na poličku s tým, že "No, bola celkom dobrá." Tento príbeh ma núti uvažovať nie len o tom, čo sa stalo v údajne vymyslenej historke Johna Greena, ale aj o vlastnom živote, o vlastných hodnotách, pretože pocit dychu smrti na mojom krku, ktorú som nadobudla pri čítaní, sa ešte stále nevytratil a núti ma premýšľať o svojich hodnotách a o problémoch, ktoré sa mi zdali také obrovské. Len sa na chvíľu zamyslime: dajú sa porovnať katastrofy v živote Graceinej priateľky Kaitlyn, s katastrofami, ktoré zažívala Grace? Myslím tým, ľudia tam vonku umierajú a my sa tu zožierame kvôli absolútnym hlúpostiam. Akú to má cenu?
Človek nepredpokladá, že niekde tam vonku žije akýsi John Green, ktorý dokáže napísať príbeh, ktorý ho tak ľahko dostane na kolená. Svojou trpkosťou, svojím humorom, svojou vážnosťou a skutočnosťou, ktorá je ukrytá za každým jedným riadkom, pretože aj keď je na začiatku knihy jasne napísané, že príbeh nie je reálny, ktohovie? Ako môže akýsi John Green vedieť, či postavy jeho príbehu neexistujú aj v skutočnom živote? Či sa práve v tomto momente nepasujú so svojím krutým osudom a či sa nepokúšajú využiť každú hodinu, každú minútu a každú sekundu, ktorá im zostáva do konca?
Budem sa musieť opakovať, ale táto kniha vás proste zabije a ak si myslíte, že na to nie ste pripravení, NEČÍTAJTE TO. Aj keď...Objavuje sa otázka, či nejaká účinná príprava vlastne existuje. Aj ja som sa snažila ako-tak obrniť, ale kým má človek aspoň za polievkovú lyžicu citov, Na vine sú hviezdy ho rozdriape na márne kúsky.
Musím uznať, že príbeh zo mňa dokázal vyžmýkať takmer všetky možné emócie: šťastie (Hazel+Augustus), smútok (smrť), nenávisť a pohoršenie (Peter Van Houten, ktorý obyčajným starým pijanom), nádej (polepšený Peter Van Houten)...Je to proste jazda, ktorá sa pre niekoho skončí tragicky. A pre čitateľa sa končí slzami.
Ehm, 5 hviezdičiek nie je moje skutočné hodnotenie. Aby ste ho získali, vypočítajte si: 5x999999999999999999999. TO je moje hodnotenie.
Na doporučení posledního zaměstnavatele získá mladá
newyorská ošetřovatelka Paige práci v rodině Bavettových, bohatých podnikatelů
pocházejících z Itálie. Má se starat o jejich syna Michaela, mladého muže,
který se po autonehodě duševně vrátil do období svého dětství. Paige si k němu
postupně nachází cestu a Michael si ji velice oblíbí. Postupem času Paige
přichází na to, že se dostala do newyorského podsvětí a její zaměstnavatelé
jsou součástí mafie. Co se stane, až se jednou Michael probere? Dostane se
Paige ze spárů Bavettových, když odhalila jejich tajemství?
***
Na NL som videla veľa pochvalných recenzií, ale nejako ma žiadna z nich neprinútila dychtiť po knihe...až som pred pár dňami neprečítala jednu recenziu na druhú časť, ktorá vo mne vzbudila zvedavosť. Asi som mala nejaký skrat alebo čo, ale hneď som si knihu musela zohnať a začať ju čítať. No a tak to dopadlo, že sa kniha zaradila medzi moje obľúbené - teraz už čítam dvojku ebook, len ma zradila čítačka a vybila sa mi, takže som stihla len 3 kapitoly. (Čítačka sa už medzitým, čo píšem recenziu, nabila)
No, anotácia povedala všetko, čo by som ja napísala =D
Paige je ošetrovateľka, ktorá práve prišla o prácu. Jej pacient zomrel na starobu, tak si hľadá nové pracovné miesto. Jej bývalý zamestnávateľ jej dohodí prácu u Bavettových, kde sa má starať o Michaela - muža, ktorý ma hoci navonok 28, mentálne je na úrovni dieťaťa. A medzitým sa Paige dozvie, že ten, o koho sa stará, patrí do rodiny mafie a možno tá nehoda, čo sa s ním stala, možno nebola úplne nehodou. Co se stane, až se jednou Michael probere? Dostane se Paige ze spárů Bavettových, když odhalila jejich tajemství?
Keď som si knihu pozrela, mala som v pláne si prečítať len zopár kapitol, ale...práve to v tom bolo. Keď som raz začala, nemohla som prestať a keď som musela, tak to bolo kvôli spánku alebo som bola prinútená upratovať. Bolo dosť vtipné, keď som práve upratovala v obývačke a bola zapnutá telka a v nej šiel Oscar - komédia s mafiou :D
“Mikea jsem musela neplánovaně vykoupat už při obědě,
protože udělal jednu z klasických chyb: díval se, proč mu z láhve neteče kečup.
Nestihla jsem zasáhnout a jen jsem s odevzdaným povzdechem sledovala, jak
přesně ve chvíli, kdy si dal láhev nad hlavu a zamračený soustředěně hledal
zádrhel, udělala hustá červená hmota tiché žbluňk a vyvalila se mu na tvář.”
Paige bola dosť chytrá, nebola otravná a bola fajn. Dokonca v niektorých situáciách by som spravila to isté, čo ona(Hovorím si: Ja by som mu za to vrazila. A ona to o pár odsekov aj urobila. To je moje dievča!)
Mikee, no, keby nebolo napísané, že je to dospelý chlap, tak by som absolútne neverila, že to nie je normálne malé dieťa. Niekedy pre Paige pripravil dosť blbé situácie, na ktorých sa vonkajší pozorovateľ mohol iba smiať a ľutovať Paige, že čo tam musí chúďa niekedy robiť. Vážne. Trištvrte knihy som na tvári mala priblbý úsmev =D Dosť komické boli aj niektoré Paigeine reakcie na mafiu - dobre, o takých veciach sa nežartuje, ale proste sa nedalo nesmiať, čo si niekedy tá jej hlavička vymyslela :D
“Večer tě musím oholit, škrábeš. Kluci vousy nenosej, že
ne?"
"A budu si moct dát hodně pěny?" zeptal se nadšeně. Stačilo jedno
přikývnutí a už měl zase skvělou náladu. Náplast s obrázky jsme ani kupovat
nemuseli.”
Aj keď je kniha o mafii, nie je až taká výrazná, ako by ste si mysleli. Žiadne prestrelky či rodina priamo v akcii. Zato je tu veľa romantiky. Poteší to hlavne romantické duše. I keď bol podľa mňa ich vzťah trošku urýchlený. Paige vydržala len málinko a potom do toho úplne spadla. Prinieslo jej to aj dosť trápenia. Ale vážne som bola rada, keď mu potom vrazila(no čo, som trošku akčnejší tip :D).
Druhá časť sľubuje viac zo zákulisia mafie aj akcie a bude tam figurovať Robert, ten starší z bratov Bavettovcov. A ako som už stihla zistiť, Nepřítel mého nepřítele má 2 uhly pohľadov, zatiaľ čo NL mala len jeden, ten Paigein. Rozhodne bude zaujímavé nazrieť do hlavy Jekylla/Hydea a samozrejme sa teším aj na Joan ;)
