Názov: Bully
Autor: Penelope Douglas
Žáner: NA, contemporary,
Diel v sérii: 1.(ale ostatné časti majú iných hrdinov)
Vyjde v preklade: zatiaľ sa to neplánuje
Anotácia:
Volám sa Tate. Ale on ma tak aj tak nevolá. Nikdy by na mňa
nepoukazoval tak neformálne, ak by na mňa vôbec poukazoval.
Sme susedia a raz sme boli najlepšími priateľmi. Ale
potom, raz v lete, sa mi otočil chrbtom a urobil si svojím poslaním
ničiť mi život pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytne. Počas strednej
školy som bola ponižovaná, ohováraná a nemala som žiadnych kamarátov. Ako
čas plynul, jeho žarty a klamstvá sa stávali viac a viac sadistickejšími a išla
som sa potrhať, aby som sa pred ním skryla. Bála som sa, čo bolo za každým
rohom a za každými dverami.
Tak som odišla.
Strávila som rok štúdia v zahraničí a kúpala som
sa v slobode života bez Jareda. Teraz som späť, aby som dokončila strednú
školu a navždy odtiaľto vypadla. Dúfam, že po roku pauzy sa cez to už
dostal a zabudol na mňa.
Ale aj keby sa nezmenil, ja som sa zmenila. Nemám záujem sa
mu vyhýbať, alebo odvracať tvár. Postavíme sa tvárou v tvár, pretože ani
jeden z nás nebude chcieť ustúpiť.
***
Mala som v pláne si pozrieť film
Malavita(Mafiánovci), ale nejako som skončila tu píšuc gif recenziu na
Bully. Trošku som si musela osviežiť pamäť :D Čítala som to ešte v septembri, ale koho to zaujíma.
Nie som si istá, či sa náhodou neobjaví nejaký spoiler, takže radšej si dávajte pozor.
~Kde bolo, tam bolo...~
Čítať knihu som najprv videla Moon a potom sa akoby strhla vlna a kniha na mňa zo všetkých strán vykúkala(aj keď to z mojich priateľov na GR čítalo dokopy asi len šesť existencií).
~Náš príbeh naozaj začal asi týmto...~
"Máte dosť otravných
hrdiniek, ktoré čakajú na princa na bielom koni? Ste unavení hrdinkami, ktoré
musí stále niekto zachraňovať, ktoré stále nad niečím nariekajú? Nuž,
tak potom by ste sa mali stretnúť s Tate...Tate si jednoducho zamilujete. Prečo? Pretože je to dievča,
ktoré rozbíja chalanom nosy a kope ich medzi nohy. Jednoducho má gule. Nečaká,
že ju niekto zachráni, nie je to žiadna chudinka."~Moon
A ak si dobre spomínam, Tate má blond vlasy, no vôbec nie je tupá, čiže nespadá do stereotypu blondínok.
Viac nebolo treba a ja som knihu rozčítala v nedeľu popoludní...Prečítala som niekoľko kapitol a išla sa ešte niečo naučiť a potom som sa neskôr vrátila ku knihe a... a potom som ráno v škole vyzerala asi takto:
Ale to som len prečítala len polovicu kapitoly - áno, vinila som sa, prečo som to nezačala čítať napríklad v sobotu, alebo najlepšie v piatok, no čo už.
~Ale nič to, takto ma nevideli prvýkrát a určite to nebolo posledný. No potom prišla katastrofa. Na začiatku suplovanej hodiny.~
Pretože niet dňa, keď sa ma nejaký dement z radu spolužiakov nespýta, čo čítam, aj keď názov za 10 sekúnd - ak nie menej - zabudnú. Niekedy to prejde do extrémov a oni sa ma spýtajú: Ty čítaš po anglicky?! Aj tomu rozumieš?! No nie, len si pozerám písmenká.
Pretože u nás je známe, že ak ovládaš okrem slovenčiny aj iný jazyk, tak vôbec nie si človek, ale radšej nejaké super-ufo-skrížené-s-yetim. Teda, tak sa cítim, keď im odpoviem áno. Tak reaguje človek, ktorý nazve interaktívnu tabuľu hyperaktívnou a nevie, čo je rozdiel medzi bytím a bitím.
Na takéto veci som si už zvykla a keď sa ma pýtajú ohľadom knihy, tak len čítam ďalej, väčšinou sa niekam odpracú, keď si všimnú, že ma vôbec nezaujímajú. Ale čo je najhoršie, keď začnú hovoriť a zabavia moju čítačku(to sa práve vtedy stalo), lebo so mnou chcú diskutovať o "veciach pre vyššie dobro" čiže na to, či nemám brata, ako sa mám, ako sa má moja sestra, koľko má rokov a "Ona vážne býva v Nemecku? A vie po nemecky? Si ostrihaná?". V tomto poradí.
A počas tej debilnej konverzácie, čo radšej bol monológ jednej osoby, zatiaľ čo som hypnotizovala čítačku sa...
VYBILA!!!!
~Preskočme časom do chvíle, keď som sa dostala domov a už som mala všetko hotové do školy~
~Spomenula som si, že som vám o knihe nič konkrétne nepovedala, musím to napraviť~