Delaf Dubucová: Pupčeky 1 (Čo si o sebe myslíš?)

Názov: Pupčeky (Čo si o sebe myslíš?)
Autor: Delaf Dubucová
Žáner: komédia, komiks
Anotácia: 
Bláznivý komiks pre dievčatá o dievčatách! Jenny, Vicky a Karin sú kamarátky – Jenny a Vicky sú však obletované a obdivované, no „dlhaňa“ Karin neobľúbená a obyčajná... Kým prvé dve trávia hodiny čítaním časopisu Gérl a skrášľovaním sa, Karin má nezaujímavý, úplne tuctový život aj výzor... No práve jej sa začne dvoriť dlhovlasý Dan a pozýva ju na rande. Jenny s Vicky sa rozhodnú, že jej to musia prekaziť – kto im bude nosiť nákupné tašky, keď Karin bude tráviť čas s Danom?

Dokáže vôbec komiks sklamať?

Donald Duck, Goofy, neskôr Malý princ a teraz Pupčeky. Všetko čítané v komiksoch. Komiksy majú obrovskú výhodu v tom, že obsahujú kreslené obrázky a človek nemusí čítať žiadne opisy, tóny, okolie, nič. Dialóg je zrozumiteľný, bez zbytočného vybočenia. Komiks prečítate za niekoľko desiatok minút, možno skôr. Tento typ literatúry (ak to tak môžem nazvať) skvelo sadne aj tým, ktorý neradi čítajú. Tu toho nie je až tak veľa. 

A máme tu typické dievčatá so zadebnenými hlavami...Ktoré však zúfalo potrebujú nevýrazné dievča, aby im robilo poskoka

Takéto charaktery pozná snáď každý z nás: sú krásne, sú populárne, no zrejme na seba práve nanášali makeup, keď Boh rozdával rozum. Sú dve, no potrebujú niekoho, kto sa stane ich "dievčaťom pre všetko". Karin je dokonalá adeptka na túto úlohu. Nikto ju nemá rád, ľudia ju považujú za škratu a dá sa poľahky ovládať. Čo viac by si Jenny a Vicky mohli priať? 

Prekvapilo ma, že keď ju na chvíľu stratili, boli celé bez seba. Na malý moment ma napadlo, že ju majú skutočne rady, no vysvitlo, že to tak vôbec nie je. Škoda. Naozaj by som sa tešila, keby si v pripravovanom druhom diely uvedomili, čo získali. Nemyslím tým niekoho, kto za nich urobí všetko a počúva ich na slovo. Mohli by si uvedomiť, že Karin je vlastne ich priateľka. Čo sa, zrejme, nestane, lebo ako som už spomínala Vickyna a Jennyna mozgová kapacita je dosť obmedzená. 

Čáry-máry, prosím si princa na bielom koni!


Ako nad tým rozmýšľam, Dan je naozaj ako taký princ na bielom koni. Zjaví sa prakticky z ničoho nič a zaujíma sa o Karin, na ktorú každý iný chalan v škole kašle. Je napohľad milý a prívetivý, žiaden John John (o ňom neskôr), žiadny lámač ženských sŕdc. Proste len Dan, ktorý sa objavil ako mávnutím čarovného prútika. Ktorá z nás by si nepriala niekoho takého?!

Mami, ale mne nič nie je, naozaj...

Vzniká otázka, prečo v skutočnosti natoľko holdujem komiksom. Odpoveď je vcelku jednoduchá. Humor.Aj tu ho bolo neúrekom. 

Hneď na začiatku, keď dievčatá písali list John Johnovi a dúfali, že mu nebude vadiť, keď ho oslovujú krstným menom. Pýtam sa: Ktoré je jeho krstné meno. John alebo John? Dilema....Potom  časopis Gérl, ktorý ma zakaždým, keď som ho zbadala vo Vickyných alebo Jenniných rukách, rozosmial. Aj samotné konce jednotlivých príbehov sú skvelé. Niekedy som sa smiala nad ich absurditou, inokedy nad iróniou osudu, či hlúposti Jenny a Vicky. 

Jedna rada do života: Nikdy sa nahlas nechichocte, keď niečo čítate, vaši rodičia si budú myslieť, že máte úpal...





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára