Moře klidu

Názov: The Sea of Tranquility

Autor: Katja Millay

Žáner: contemporary NA, stand-alone 

Vyjde v preklade: vyšlo v čj

Anotácia:

Osamělý kluk. Citově křehká holka. A zázračná síla druhých šancí.

Dva a půl roku. Tolik času uplynulo od té hrozné tragédie. Po ní už nic nebylo jako dřív. I z Nastyi Kashnikové zbyl jen stín holky, kterou byla před tím. Teď je rozhodnuta nechat temnou minulost za sebou a držet si všechny lidi pěkně daleko od těla. Tenhle úmysl jí ale vydrží jen do chvíle, kdy se potká s Joshem Bennettem. Je osamělý stejně jako ona. A neuvěřitelně přitažlivý.

Joshův příběh zná kdekdo: všichni lidé, které miloval, zmizeli z jeho života. Teď má sedmnáct roků a zůstal úplně sám. A když je vaše jméno synonymem pro smrt, lidi se s vámi moc nebaví. Až na Nastyu. Ta se naopak Joshe drží jako klíště a postupně se stává součástí každé stránky jeho života.

Táhne je to k sobě, jiskří to mezi nimi stále silněji. Ale zároveň se Josh začíná zamýšlet nad tím, jestli se někdy dozví všechna tajemství, která před ním Nastya skrývá. A vlastně ani sám neví, jestli se je dozvědět chce.

***

Prišiel nový rok a po dlhom rozhodovaní som si ako svoju prvú knihu vybrala Moře klidu od Katji Millay. Samé 5* hodnotenia, tak som si to nemohla nechať ujsť. (Lepšia voľba to ani nemohla byť. Len mi trošku trvalo napísať recenziu. Podarilo sa mi ju načmárať počas suplovanej hodiny angličtiny, keďže som so sebou nemala žiadnu knihu).

Príbeh sledujeme z dvoch uhlov pohľadov - Nastyi a Josha. Ani jeden z nich nemal na ružiach ustlané. Nastya po strašnej nehode prestala hovoriť a každého sa stráni. Dva roky po tom sa presťahovala ku svojej tete, aby mohla začať odznova. Tu stretne Josha.
Josh = smrť, teda, to si myslia ľudia na ich škole. Pretože každý, koho mal rád, zomrel. A týmto dvom sa skrížili cesty, ale nie tak, ako vo zvyčajných knihách takéhoto typu, nebol tam ten tradičný klišéovitý spôsob zamiloval/a-som-sa-do-teba-hneď-ako-som-ťa-uvidel/a-si-taký/á-dokonalý/á-že-bez-teba-nemôžem-žiť, ktorý nám ide na nervy vždy, keď naň narazíme. Vzťah medzi nimi sa vyvíjal pomaly.

Nenávidím svoji levou ruku. Nesnáším už jenom to, že se na ni musím dívat. Nenávidím, jak sebou cuká a třese se a připomíná mi, že moje já je pryč. Ale i tak se na ni pořád dívám, protože mi připomíná, že toho kluka, co mi všechno vzal, jednou najdu. Zabiju ho za to, že zabil mě, a zabiju ho schválně levou rukou.

Nastyu som zo začiatku veľmi nechápala - nosila strašne krátke mini-sukne, kilo make-upu a topánky s takými vysokými podpätkami, v ktorých sa div že nezabila a s nikým - vôbec nikým - sa nerozprávala. Ale postupne som jej začala rozumieť a aj som si ju obľúbila. Nikto by nezostal rovnaký po tom, čo sa stalo jej. Ale to sa nedozvieme hneď na začiatku. A vás budú žrať otázky o tom, čo sa s ňou dočerta stalo, že je takáto. Ale ona nie je jediná, ktorá niečo skrýva. Aj Josh má svoje tajomstvá.

Celý dej sa sústredí na Nastyu a Josha, ale aj vedľajšie postavy sú dobré. Hlavne Drew, ktorý mi na začiatku tak trochu liezol na nervy, ale ku koncu som si ho obľúbila. Všetky postavy sú vyobrazené tak reálne, ako to len Katja Millay dokázala, a podarilo sa jej to na výbornú.

Keďže každý, kto Moře klidu čítal, to vychvaľoval, bola som zvedavá, ako kniha dopadne u mňa. Ľudia neklamali. Je proste úžasná. Nikdy neviete, čo sa stane na ďalšej strane. Je to taká kniha, ktorú keď o tretej ráno dočítate a dáte si ju na poličku, budete na ňu zízať a prehrávať si ju v hlave ďalšiu hodinu. A ak sa vám podarí zaspať, po prebudení na ňu budete zase myslieť. Normálne si vyčítam, prečo som si ju neprečítala už skôr v angličtine, ale na druhej strane, prvá prečítaná kniha v roku by mala byť výnimočná a táto rozhodne je. Len ma po dlhšom čítaní boleli oči z tých malých písmen, ale nesťažujem sa ;)

Ak tento príbeh ešte nemáte za sebou, tak hor sa do toho, inak si vás nájdem :D Ak máte strach z knihy ako vyšlej z kopírky, nebojte sa, naozaj stojí za to ako by to tu už každému nebolo jasné. :)

Reakcia po dočítaní knihy: