Panika

Názov: Panic

Autor: Lauren Oliver

Žáner: YA, contemporary

Vyjde v preklade:

vyšlo v SJ aj ČJ

Anotácia:

Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

***

Najnovšiu knihu od Lauren Oliver čitatelia hodnotia rôzne. Niektorým sa páčila veľmi, iných až tak neočarila. Jej predošlá kniha Delírium ma nijako neohromila a či sa vôbec pustím do pokračovania, to je otázne. Paniku som ani nemala v pláne čítať, ale nejako sa to stalo. A dala som ju na jeden šup. No, priznám sa, keby som sa s Minnie nestavila, že ju do polnoci budem mať prečítanú, aj napriek tomu, že bol Veľkonočný pondelok - a viete ako to vtedy chodí, nikto nie je v bezpečí, kým sa to neskončí, presne ako v Panike -, asi by som ju mala ešte vedľa postele so záložkou založenou niekde na začiatku(tá stávka vznikla len preto, lebo v poslednom čase pripomínam slimáka, čo sa týka čítania). O 23:55 som už na GR klikala I'm finished.

"Prečo hráš ty?" spýtal sa.

Kvôli pomste, pomyslel si Dodge, a pretože nemám nič iné. Ale nahlas povedal: "Kvôli peniazom. Kvôli čomu inému?"

Kniha sa odohráva v lete v meste Carp, kde sa nikdy nič nedeje - teda, kým niekto z nudy nevymyslí hru, kde ide o fakt veľké peniaze. No právo zúčastniť sa majú len maturanti a do hry sa zapoja tým, že zoskočia z útesu. Panika sa uskutočňuje už niekoľko rokov a každý deň počas školského roka musíte prispieť do banku dolár, ak nechcete, aby vás zmlátili do bezvedomia alebo niečo podobné. Zvyčajne sa bank vyšplhá niečo cez 50 000 dolárov. Ale tento rok je historicky najvyšší bank - až 67 000. Kto by sa nepokúsil to vyhrať, čo? Avšak celá hra je o nebezpečenstve a či vydržíte do konca, či sa toho konca vôbec dožijete a kto napokon vyhrá.

To číslo - 67 000 - sa jej omotalo okolo srdca a stlačilo ho. Bez toho, že by to chcela, si pomyslela, čo všetko by s tými peniazmi mohla urobiť; ako ďaleko by mohla odísť, čo by si mohla kúpiť, ako dlho by mohla žiť. Koľko kilometrov od Carpu by sa dostala.

Naši dvaja hlavní hrdinovia, Heather a Dodge, nemajú absolútne nič spoločné okrem toho, že sa obidvaja zapojili do hry a že ani jeden z nich nemal na ružiach ustlané. Aj keď sú peniaze lákavé, nie všetci súťažiaci sa prihlásia kvôli nim, nie celkom. Dodge sa do Paniky plánoval prihlásiť už dlho, kvôli pomste. Na druhej strane Heather sa do hry ani nechcela zapojiť, rozhodla sa až na poslednú chvíľu.

Bolo nezvyčajné, že bola kniha písaná z uhlu pohľadu dievčaťa a chlapca bez toho, aby sa medzi nimi vytvoril nejaký ľúbostný vzťah. To sa mi páčilo, lebo väčšinou sa v contemporary knihách vždy dajú dokopy a potom sa len striedajú uhly pohľadu o tom, ako jeden druhého žerú.

Postavy boli také nie príliš výrazné, aby som si k niektorej vytvorila nejaký hlbší vzťah a ani sa mi veľmi nezvýšil tlak, keď boli v nebezpečenstve. I keď som Heather až tak nemusela, nebolo to nič v porovnaní s Nat, jej najlepšou kamarátkou. Tá bola taká blbá a miestami taká manipulatívna! A o Heatherinej mame ani nehovorím. -_-" Na druhej strane, Dodgea a Bishopa som mala celkom rada. Dodge bol všímavý chalan, ktorý sa (skoro) ničoho nebál a do hry sa zapojil len aby pomstil sestru; Bishop bol zas najlepší kamarát, ktorého ste proste nemohli nenávidieť.

Pri Delíriu som mala dosť problém s tými dlhokánskymi opismi, pri ktorých som sa nudila. Bola som rada, že tu sme už nemali žiadny opis domu na tri strany. Panika sa mi páčila o trochu viac. Aj keď som počas čítania žiadny infarkt nedostala, celkom sa mi to páčilo. Ani pár strán pred koncom si nie ste úplne istí, či to vôbec prežijú. Pretože tie úlohy boli čím ďalej, tým šialenejšie, to sa musí Lauren nechať. Ja by som do toho určite nešla. Ten záver mohol byť trochu dramatickejší, pre mňa to prešlo príliš rýchlo a potom k tomu to klišé...a polícia sa mohla viac angažovať. Hra bola ilegálna a ľudia v nej často zomierali alebo ochrnuli, ale policajti sa neobjavovali dosť často. 

Ale aj napriek tomu všetkému dávam príbehu necelé 4*. Nemala som veľké očakávania, takže asi aj preto sa mi to potom celkom páčilo. Koniec koncov, nápad bol zaujímavý a ten povrch knihy je proste super! :D

Za knižku ďakujem spoločnosti Albatros Media. Paniku môžete zakúpiť napríklad TU.