J. A. Redmerská - Radšej nikdy

Camryn Bennettovú osud facká z mnohých strán: brata má vo väzení, rodičia sa jej rozviedli a človek, ktorého milovala najviac na svete, tragicky zahynul. Ďalšiu facku jej udelí najlepšia kamarátka, ktorá ju krivo obviní, že jej chce prebrať priateľa. Camryn vie, že v takomto živote nemôže ďalej pokračovať a tak sa rozhodne utiecť z domova a vydať sa na cestu naprieč Amerikou. A tam stretá JEHO.

***

Predstavujem vám knihu, ktorú svet miluje. Ak sa mrknete na jej hodnotenia na Goodreads, uvidíte priemerné hodnotenie 4,40. Neuveriteľných 65% čitateľov udelilo tejto knižke 5 hviezdičiek, čo je podľa mňa skutočný úspech. Človeku to našepkáva, že nejde len o takú hocijakú knihu, nestáva sa predsa tak často, aby sa také množstvo ľudí zhodlo na takomto hodnotení. A práve to ma zlákalo. Vravela som si, že ak sa to páčilo toľkým čitateľom, prečo by sa to nemalo páčiť mne? Svetový bestseller? Som si istá, že ho tiež budem zbožňovať. A...nestalo sa.

Do tejto knižky som sa púšťala s ohromnou radosťou, ktorá časom úplne vybledla. Camryn síce nebola moja najobľúbenejšia knižná postava všetkých čias, no nemala som s ňou žiadne výraznejšie problémy. A Andrew...ó, áno, Andrew je typ, do ktorého sa čitateľ/ka musí zamilovať, pretože v autorkinej hlave vznikol pravdepodobne len kvôli tomuto. Je úžasný a čo všetci milujeme, má vlastných démonov a tajomstvo (ktoré sa dozvieme až keď sa kniha chýli ku koncu - k tomuto sa ešte dostanem), čo ho robí realistickým. O Camryn toto povedať nemôžem. Je typicky tou postavou, ktorá má doslova všetky problémy sveta, ktorú každý opúšťa, ktorá trpí...no dovoľujem si povedať, že treba vedieť, kedy v týchto veciach prestať. Autorka to nevedela. A tak jej vytvorila kríž, ktorý je jednoducho...priťažký.

Samotný príbeh bol dobrý. Počiatočný nápad cestovať naprieč Amerikou bol taký akurát, no autorka si musela uvedomiť, že sa s ním ďaleko nedostane. Stalo sa, čo asi každý očakával, Andrew a Cam sa do seba pomaly zamilovali (podľa mňa to nie je spoiler, veď čo iného by sa už len preboha mohlo stať?). A takto sme sa dostali do polovice knihy, možno aj ďalej, keď z razu prišlo niečo, čo ma úprimne takmer vyhodilo zo stoličky.  

Zrejme len nie som dosť dobre informovaná, no nemala som ani páru o tom, cez aké scény sa budem musieť v tejto knižke dostať. Poviem vám len toľko, že keď som ju dočítala, začala som sa úprimne modliť, aby ju nechcela prečítať aj moja mama, inak by som tú knihu asi musela vlastnoručne zapáliť. Chápete, človek sa pustí do úplne normálneho, nevinne vyzerajúceho príbehu a potom tam nájde scény, ktoré: 1. tam vôbec, ale vôbec nemajú čo hľadať; 2. sú úplne zbytočné. Dobre, možno tam autorka chcela vsunúť aj niečo pre starších čitateľov, no spôsob, akým tam doslova vtlačila tú jednu konkrétnu scénu, bola podľa mňa zbytočne násilná.

Takto som sa s určitou dávkou znechutenia dostala až ku koncu, ktorý bol...no, nečakaný. Doslova som mala pocit, ako keby to bol taký ten last minute nápad. Predstavila som si Redmerskú, ako si sedí niekde za počítačom, popíja kávu a rozmýšľa, akoby len zakončila svoj príbeh. A vtedy ju BUM! osvieti tento nie práve geniálny nápad, že tam bachne koniec, ktorý akože zatrasie celým svetom. Hm, nezatriasol. Aspoň mojím svetom určite nie.

Aby som nevymenúvala len tie zlé veci, musím spomenúť jednu, ktorá bola špičková. Pesničky. Človek nečíta každý deň knihu, kde postavy počúvajú nejakú konkrétnu hudbu, teda aspoň nebýva vymenovaná. No tu sa mi neuveriteľne páčilo, že som vždy vedela, čo Cam s Andrewom počúvajú. A je to parádny soundtrack, aspoň pre tých, ktorým sa takáto hudba páči. Vypočuť si ho môžete TU. 

Nakoniec by som chcela povedať, že touto recenziou som samozrejme nikoho nechcela od knižky odradiť, ak vás niečím zaujala a chcete si ju prečítať, tak si ju prečítajte, je predsa len viac pravdepodobné, že budete patriť k tým 65%, ktorým sa príbeh neskutočne páčil. 

K hodnoteniu len toľko, že samotnej knižke dávam 3,5*, no ten soundtrack si tú pol hviezdičku zaslúži. :D 

Deň s Lizzie Bennetovou aneb poďme odpadnúť z Maštalíra

Všeobecne panuje predstava, že slobodný muž so slušným majetkom si určite hľadá ženu.

Tak znie prvá veta románu Pýcha a predsudok od autorky Jane Austen, ktorú netreba predstavovať, lebo myslím, že ju každý pozná(alebo to aspoň predstierajte). Toto dielo má mnoho adaptácií, či dokonca prerozprávaní, ako napríklad Pýcha a predsudok a zombiovia, ktorý sa chystajú sfilmovať s Lily Collins v hlavnej úlohe. Ja som knihu ešte nečítala(myslím originál) a ani nevidela seriál s Colinom Firthom, ktorého má každý tak rád, ale na porovnávanie som mala aspoň film s Keirou Knightley a webseriál The Lizzie Bennet Diaries a dokonca keď som bola malá, tak som rada pozerala prerozprávaný P&P od Bollywoodu s Aishwaryou Rai, Moja veľká indická svadba(Bride & Prejudice), hoci som vtedy vôbec netušila, že je to podľa tohto románu. A 27. 1. som mala možnosť vidieť to so svojimi spolužiakmi(presnejšie spolužiačkami a jedným spolužiakom - nešla celá trieda) aj na javisku v Divadle Andreja Bagara v Nitre. 

Asi tu nebudem hovoriť - alebo predsa len - o tom, ako som mala šťastie s autobusmi a musela ísť o 8ej, keď sa to celé malo začať až o 10.30(nakoniec sa to začalo ešte neskôr). Tak som sa vybrala do knižnice, odkiaľ som vyšla s dvomi úlovkami už o 9ej(určite ste zvedaví, tak vám poviem, že to boli knihy Skočný príliv a Reset - Reset ma sklamal, myslela som, že keď je tá kniha taká drahá, tak musí byť veľká, ale nie, len Egmont je drahý). Vybrala som sa do Tesca, lebo inú možnosť som veľmi nemala, ale na nič zaujímavé som nenatrafila a tak o cca. 9.20 som už stála pred divadlom v treskúcej zime s ďalšími dvoma súdruhmi, ktorých som identifikovala, že boli z našej školy. Tak sme tam stáli v tak 10 metrových odstupoch ako ochranka anglickej kráľovnej a čakali, kým sa tam nenahrnú ostatní a kým sa neotvorí divadlo, zatiaľ čo okolo poletovala armáda holubov. Celé sa to malo začať o 10.30, ale pravdaže sa to začalo až okolo 11.00, veď samozrejme. Ale aspoňže to čakanie stálo za to.

V hlavných úlohách sa predstavili Kristína Turjanová ako Elizabeth Bennetová a Tomáš Maštalír ako pán Darcy. Na nich sme sa pozerali 3 a pol hodiny hneď z 5. radu, ale na vaše prekvapenie, z pohľadu na predstaviteľa vo fraku či v jazdeckých čižmách som neodpadla, tak vám nemôžem vyrozprávať historku o tom, ako ma prišiel zachrániť s tridsať centimetrovým cylindrom na hlave, smola :D

Počas celého predstavenia sme nespočetnekrát vybuchli smiechom vyvolaným hercami. Najviac smiechu spôsobovali pravdaže hlavní predstavitelia, ale ani pán a pani Bennetovci či pán Collins sa nenechali zahanbiť. Vraj 99,9% vecí pochádzalo od Austenovej, to neviem určiť, ale najzapamätateľnejší dialóg posledných minút určite nebol z jej pera - asi to bolo tých 0,1%. 

Približne to znelo takto, ale či to príde také smiešne aj vám, ako nám, to neviem, ale skúsiť to môžem =D Predstavte si toho chlapíka naľavo a ako sa s ním snaží Elizabethina matka konverzovať po tom, čo sa s Lizzie uzmierili(dúfam, že to nebol spoiler :D):

Pani Bennetová: Čo je vaše obľúbené jedlo?

Darcy: *robí sa, že nepočuje*
Pani Bennetová: Čo je vaše obľúbené jedlo, nepočula som.

Darcy: *chvíľku mlčí a potom sa pozrie na ňu extrémne nezaujatý* Halászlé.

(Tak, odteraz viete novú pikošku o Darcym :D)

Celé predstavenie skončilo standing ovation a mne sa to celé veľmi páčilo. Ak náhodou budete mať možnosť, tak na to choďte, stojí to za to. :) A ak nie, tak vám odporúčam si pozrieť film a kuknúť si aj ten webseriál, ktorý je naozaj vtipný. Len ja klasiky veľmi nečítam, tak neviem, ako to bude s knihou, ale možno raz... =)

Moře klidu

Názov: The Sea of Tranquility

Autor: Katja Millay

Žáner: contemporary NA, stand-alone 

Vyjde v preklade: vyšlo v čj

Anotácia:

Osamělý kluk. Citově křehká holka. A zázračná síla druhých šancí.

Dva a půl roku. Tolik času uplynulo od té hrozné tragédie. Po ní už nic nebylo jako dřív. I z Nastyi Kashnikové zbyl jen stín holky, kterou byla před tím. Teď je rozhodnuta nechat temnou minulost za sebou a držet si všechny lidi pěkně daleko od těla. Tenhle úmysl jí ale vydrží jen do chvíle, kdy se potká s Joshem Bennettem. Je osamělý stejně jako ona. A neuvěřitelně přitažlivý.

Joshův příběh zná kdekdo: všichni lidé, které miloval, zmizeli z jeho života. Teď má sedmnáct roků a zůstal úplně sám. A když je vaše jméno synonymem pro smrt, lidi se s vámi moc nebaví. Až na Nastyu. Ta se naopak Joshe drží jako klíště a postupně se stává součástí každé stránky jeho života.

Táhne je to k sobě, jiskří to mezi nimi stále silněji. Ale zároveň se Josh začíná zamýšlet nad tím, jestli se někdy dozví všechna tajemství, která před ním Nastya skrývá. A vlastně ani sám neví, jestli se je dozvědět chce.

***

Prišiel nový rok a po dlhom rozhodovaní som si ako svoju prvú knihu vybrala Moře klidu od Katji Millay. Samé 5* hodnotenia, tak som si to nemohla nechať ujsť. (Lepšia voľba to ani nemohla byť. Len mi trošku trvalo napísať recenziu. Podarilo sa mi ju načmárať počas suplovanej hodiny angličtiny, keďže som so sebou nemala žiadnu knihu).

Príbeh sledujeme z dvoch uhlov pohľadov - Nastyi a Josha. Ani jeden z nich nemal na ružiach ustlané. Nastya po strašnej nehode prestala hovoriť a každého sa stráni. Dva roky po tom sa presťahovala ku svojej tete, aby mohla začať odznova. Tu stretne Josha.
Josh = smrť, teda, to si myslia ľudia na ich škole. Pretože každý, koho mal rád, zomrel. A týmto dvom sa skrížili cesty, ale nie tak, ako vo zvyčajných knihách takéhoto typu, nebol tam ten tradičný klišéovitý spôsob zamiloval/a-som-sa-do-teba-hneď-ako-som-ťa-uvidel/a-si-taký/á-dokonalý/á-že-bez-teba-nemôžem-žiť, ktorý nám ide na nervy vždy, keď naň narazíme. Vzťah medzi nimi sa vyvíjal pomaly.

Nenávidím svoji levou ruku. Nesnáším už jenom to, že se na ni musím dívat. Nenávidím, jak sebou cuká a třese se a připomíná mi, že moje já je pryč. Ale i tak se na ni pořád dívám, protože mi připomíná, že toho kluka, co mi všechno vzal, jednou najdu. Zabiju ho za to, že zabil mě, a zabiju ho schválně levou rukou.

Nastyu som zo začiatku veľmi nechápala - nosila strašne krátke mini-sukne, kilo make-upu a topánky s takými vysokými podpätkami, v ktorých sa div že nezabila a s nikým - vôbec nikým - sa nerozprávala. Ale postupne som jej začala rozumieť a aj som si ju obľúbila. Nikto by nezostal rovnaký po tom, čo sa stalo jej. Ale to sa nedozvieme hneď na začiatku. A vás budú žrať otázky o tom, čo sa s ňou dočerta stalo, že je takáto. Ale ona nie je jediná, ktorá niečo skrýva. Aj Josh má svoje tajomstvá.

Celý dej sa sústredí na Nastyu a Josha, ale aj vedľajšie postavy sú dobré. Hlavne Drew, ktorý mi na začiatku tak trochu liezol na nervy, ale ku koncu som si ho obľúbila. Všetky postavy sú vyobrazené tak reálne, ako to len Katja Millay dokázala, a podarilo sa jej to na výbornú.

Keďže každý, kto Moře klidu čítal, to vychvaľoval, bola som zvedavá, ako kniha dopadne u mňa. Ľudia neklamali. Je proste úžasná. Nikdy neviete, čo sa stane na ďalšej strane. Je to taká kniha, ktorú keď o tretej ráno dočítate a dáte si ju na poličku, budete na ňu zízať a prehrávať si ju v hlave ďalšiu hodinu. A ak sa vám podarí zaspať, po prebudení na ňu budete zase myslieť. Normálne si vyčítam, prečo som si ju neprečítala už skôr v angličtine, ale na druhej strane, prvá prečítaná kniha v roku by mala byť výnimočná a táto rozhodne je. Len ma po dlhšom čítaní boleli oči z tých malých písmen, ale nesťažujem sa ;)

Ak tento príbeh ešte nemáte za sebou, tak hor sa do toho, inak si vás nájdem :D Ak máte strach z knihy ako vyšlej z kopírky, nebojte sa, naozaj stojí za to ako by to tu už každému nebolo jasné. :)

Reakcia po dočítaní knihy:

Velká čtecí výzva 2014

 

Rozhodla som sa, že sa tento rok aj ja zúčasntím nejakej celoročnej výzvy, a táto vyzerá úúúúplne úžasne. :) Nápad skrsol v hlave Nikki Finn. Ak ste sa ešte nezapojili, len smelo do toho! :)