John Green - Na vine sú hviezdy

Hazel Grace Lancasterová je pripútaná ku kyslíkovej fľaši, ktorá namiesto nej dýcha. Chodí na stretnutia podpornej skupiny, kým jej rovesníci si plnými dúškami užívajú života, a čaká, kým nadíde jej deň. Už nežije. Len prežíva. A vtedy sa zjaví ON. 

Dlhé týždne som o tejto knihe nečítala nič iné, len samé chválospevy. Nikto nekritizoval. Nikto netvrdil, že sa to neoplatilo prečítať. Vzbudilo to vo mne nevídanú vlnu zvedavosti, o akú úžasnú knižku to môže ísť, keď ju všetci tak milujú. A tak som pozbierala všetky svoje eurá a kúpila som si ju. Musela som. 

Desať minút po dokončení knihy (priznávam, šlo skôr o pol hodinu, lebo som prv zo seba nedokázala dostať ani pol slova) sa mi podarilo napísať toto: Ak chcete prečítať knihu, ktorá z vás dozaista vysaje všetok život, po ktorej sa budete cítiť ako prázdna fľaša od minerálky a ktorá vás behom desiatich sekúnd premení na obrovskú čiernu dieru, nech sa páči - Na vine sú hviezdy je ideálnou knihou.

Stále si za tým stojím. Prebehlo už niekoľko dní a nocí, no ja sa ešte stále nedokážem vyjadriť lepšie. Táto kniha má v sebe toľko vecí - či už vyslovených alebo nevyslovených - , že mi proste nestačil ani týždeň na to, aby som sa pozbierala. Toto nie je žiadne povrchné dielo, ktoré človek prečíta, usmeje sa a odloží knihu na poličku s tým, že "No, bola celkom dobrá." Tento príbeh ma núti uvažovať nie len o tom, čo sa stalo v údajne vymyslenej historke Johna Greena, ale aj o vlastnom živote, o vlastných hodnotách, pretože pocit dychu smrti na mojom krku, ktorú som nadobudla pri čítaní, sa ešte stále nevytratil a núti ma premýšľať o svojich hodnotách a o problémoch, ktoré sa mi zdali také obrovské. Len sa na chvíľu zamyslime: dajú sa porovnať katastrofy v živote Graceinej priateľky Kaitlyn, s katastrofami, ktoré zažívala Grace? Myslím tým, ľudia tam vonku umierajú a my sa tu zožierame kvôli absolútnym hlúpostiam. Akú to má cenu?


Človek nepredpokladá, že niekde tam vonku žije akýsi John Green, ktorý dokáže napísať príbeh, ktorý ho tak ľahko dostane na kolená. Svojou trpkosťou, svojím humorom, svojou vážnosťou a skutočnosťou, ktorá je ukrytá za každým jedným riadkom, pretože aj keď je na začiatku knihy jasne napísané, že príbeh nie je reálny, ktohovie? Ako môže akýsi John Green vedieť, či postavy jeho príbehu neexistujú aj v skutočnom živote? Či sa práve v tomto momente nepasujú so svojím krutým osudom a či sa nepokúšajú využiť každú hodinu, každú minútu a každú sekundu, ktorá im zostáva do konca? 

Budem sa musieť opakovať, ale táto kniha vás proste zabije a ak si myslíte, že na to nie ste pripravení, NEČÍTAJTE TO. Aj keď...Objavuje sa otázka, či nejaká účinná príprava vlastne existuje. Aj ja som sa snažila ako-tak obrniť, ale kým má človek aspoň za polievkovú lyžicu citov, Na vine sú hviezdy ho rozdriape na márne kúsky.

Musím uznať, že príbeh zo mňa dokázal vyžmýkať takmer všetky možné emócie: šťastie (Hazel+Augustus), smútok (smrť), nenávisť a pohoršenie (Peter Van Houten, ktorý obyčajným starým pijanom), nádej (polepšený Peter Van Houten)...Je to proste jazda, ktorá sa pre niekoho skončí tragicky. A pre čitateľa sa končí slzami. 

Ehm, 5 hviezdičiek nie je moje skutočné hodnotenie. Aby ste ho získali, vypočítajte si: 5x999999999999999999999. TO je moje hodnotenie. 

5 komentárov:

  1. Je zaujímavé, že príbeh, ktorý môže byť realitou sa za taký krátky čas stane milovaným. Až sa mi to nezdá. Hej, na pretras dali tému, ktorá by vyšťavila každého (také knihy milujem) ale potom sa mi to zdá až čudné.
    Čo sa doteraz nikto nezamyslel, že by sa niečo také mohlo naozaj diať? Naozaj o tom potrebujú ľudia čítať aby pochopili aký môže byť reálny (ten nádych to má aj keď sa hovorí, že je to vymyslené) príbeh silný? Tak troška sa mi to nezdá ale...je to dobré.
    Knihy sú tu na to aby menili svet. A táto ho evidentne zmenila mnohým. Ďalší dôvod, pre ktorý si ju prečítam (áno, recenzia zabrala. Fakt, že sa také hodnotenia niečomu tak obyčajnému nedávajú každý deň, to tiež zavážilo). :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na túto knihu som videla plno kladných recenzií. Musím priznať, že väčšinu som len preletela očami, lebo viem už o kvalitách tejto knihy, ale tie chválospevy boli na mňa už veľa 8D Na OLL si vždy prečítam celú recenziu, lebo ma viete ľahko nalákať na knihu 8P Tu sa to stalo tiež a ja som si trošku poupravila názor, že by to mohlo byť niečo, z čoho budem aj ja hotová. Choroba, hlavne smrteľná, je vždy ťažkým tématom a z osobných dôvodov som sa kvôli tomuto do knihy púšťať nechcela. Ak sa mi však nejakým spôsobom dostane do ruky alebo si našetrím peniažky nazvyš, určite si knihu prečítam, keď píšeš, že je taká skvelá 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Uf, všetci to tak krásne vychvaľujete. A ja si ju chcem prečítať. Ale nechcem si ju prečítať. Vôbec sa mi nepáči tá nevyhnuteľnosť a neodvratnosť zlého konca. Ale ak na ňu natrafím, úplne čisto náhodou, tak ju asi schmatnem a nepustím. Aj keď si vyrevem oči.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak teraz už neviem či si to chcem prečítať...určite je to veľmi silná kniha, ale ja mám radšej happyend...i keď život taký nie je

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Možno ako jeden z mála ľudí ja som na konci knihy neplakala. Trápila som sa prečo, ale napokon som si uvedomila, že pri čítaní riadkov ma Hazel tak naplnila jej myšlienkami, že som pochopila, že ona by neplakala. Knihu si ale musím prečítať ešte mnoho krát aby som jej pochopila. Jej posolstvo je vážne krásne, myslím že hovorí o tom že život bez lásky nieje vlastne život a len keď ju človek nájde (už v akejkoľvek podobe) môže spokojne odísť .... :)

    OdpovedaťOdstrániť